22.12.12

Šťastné, veselé ale hlavne nech to máme rýchlo za sebou.

Za posledných pár dní som zožral niekoľko kapustníc, opil sa na niekoľkých vianočných večierkoch a predniesol nespočítateľné množstvo prípitkov. V piatok poobede sme si v robote potriasli rukou a každý išiel svojim smerom. Pamätám si len vzdiaľujúce sa chrbáty. Ja som išiel hľadať ducha Vianoc. Ironicky medzi ľudí.

Aupark bol plný na prasknutie, ako kažý rok. S radosťou som si občas udrel ramenom. Nech si všetci užijú predvianočnú náladu.

Tí, ktorí akože niečo znamenajú nosia šály. Nedávajú ich zo seba ani vo vnútri. Dvojmo obtočený okolo krku. Na sebe len buzerantský svetrík a šál. Je to nejakú druh označenia. Šáliky sa na seba zubili už zdiaľky, vinšovali si šťastné sviatky a tľapkali sa po pleciach. Čudná fajta. Bolo ich len pár a predsa boli všade.

Vliezol som do obchodu pre domácich chlpatých miláčikov. Vypýtal som si najdrahší a najhrubší kožený obojok. Zhodou okolností bol červený. Sadol mi ako uliaty. Nechal som si ho na krku, zaplatil, hrdo vkročil späť do davu a písal SMS Ježiškovi. K môjmu obojku už nemali vôdzku. Nech sa posnaží baba.