Hra na detektiva

Na utretie ruk potrebujem vzdy dve papierove utierky. Prvu uplne rozmocim, z dlani zotriem vacsinu vody, pri utierani sa roztrha na kusky, zhuzvem ju do gulicky a odhodim. Druhou uz len dosucha vyutieram prsty, zostane vlhka. Ma presne tu vlhkost, ktoru potrebujem na utretie cela, zotriem lesknucu sa masnotu potu a barovych vyparov.

Zrkadlo je neumyte niekolko tyzdnov, ledva sa v nom vidim. Neonka poblikava diskotekovym rytmom. Na zrkadle sa lesknu ciste flaky na urovni ramien. Trocha sa na ne zameriam, odtlacky drobnych dlani utreli kusok zrkadla. Tu sa trtkalo. Niekto si tu elegantne oprel barovu stetku a rval do nej zozadu a aby si ta chuderka nerozbila hlavu o stenu musela sa zapret rukami.

Zavetril som ako zviera. Vtiahol som do seba posledne zvysky mrdopuchu. Bordely su ho plne, tu sa vsak miesal zo zapachom mocu a dezinfekcneho prostriedku. Zvlastna kombinacia.

Sadol som si naspat k baru, otocil som sa mu vsak chrbtom, oprel sa, ruky skrizil na prsiach a snazil sa zistit kto si to bol predchvilou zajebat. Vyber sa mi zuzil na dva pary. Pozorne som si obhliadol tie dve zenske a vobec som tym chlapom nezavidel. Trtkat hentie dve, to je za trest. Znovu som sa otocil barmanovi celom. Spytavo na mna pozrel a zdvihol obocie. Odignoroval som jeho nevypovedanu otazku a kazal si dalsiu rundu.

Spagety

Huba sama afta. Naposledy som si ju takto doranal sam, ked som lizal jednu sice mlaskavu ale HIV pozitivnu picu. Zuby a jazyk som si zurivo drhol zubnou kefkou cele doobedie. Teraz som si ju nedrhol a vysledok ten isty. Kava ma pali v tychto ranach, nechuti mi.

Vinoteku mam plnu babskeho vina. Zenske su z neho nadrzane, same sa mi tlacia do postele, mne nerobi dobre, nestoji mi. Snazim sa to zachranovat oralom. Rukami mi odtlacala hlavu, upenlivo stenala vyjadrujuc zapor, stehna tisla k sebe. Chytil som ju za kolena, roztlacil ju a ponoril sa. Nestihol som sa nadychnut nad urovnou kolien tak som bral zhlboka na urovni rodidiel. Puch menzesu. Chut ma presla ale zvedavost zvitazila. Nacrel som spickou jazyka. Jej stehna povolili, vytrcila mi ju vyssie. Oci som zavrel a videl pred sebou plny tanier spagiet Bolognese. Zral som ich holymi rukami, niekedy si narval plne susto, niekedy tahal a sosal po jednej snurke. Keby si ju dlhsie neumyla, mohlo to byt aj s parmezanom.

Prevalil som sa nabok pre istotu sa pozrel medzi nohy. Stale len polotvrdy, nevnikol by ani do tejto krvou premazanej, rozrobenej diery. Ruky som si dal pod hlavu, zizal na strop a rozmyslal kde dnes vznikla chyba. Zaclonila mi vyhlad, pozrela na tvar a usmiala sa. Mlcky zobrala papierove vreckovky, naplula na ne a zacala mi drhnut usta, bradu a nos. Ako malemu decku co sa nevie najest bez podbradnika.

Konecne riesenie

Nahodne, nevinne stretnutie po rokoch. Poplacali sme sa po ramenach, dali kratku uvodnu rec o starych casoch, pospominali vsetky novinky. Vypucali brucha, komu stihlo narast vacsie. Ukazali si mobily, kto ma drahsi. Ukradomky pozorovali hodinky na zapasti, to bol skutocny ukazovatel kam to ten druhy dotiahol. Len tak medzi recou nadhodil poznamku, ci by som nemal zaujem. Len som sa zasmial, na toto ja uz davno nie som. V prievane panujucemu v miestnosti mi skoro ta jeho ponuka vyfucala z hlavy. Nanestastie len skoro.

Vecer sa mi zacala v hlave ozyvat coraz hlasnejsie, neskor pridala basy a ubrala vysky. Lomcovala a dunela celym telom, kazdy nerv sa mi triasol pri jej ozvene. Prichytil som sa ako sa prechadzam v kuchyni. Ruky zopnute za chrbatom, brada opreta na prsiach. Sest krokov tam, celom vzad, sest krokov naspat. Pozrel som sa na nastenne hodiny. Styri rano.

Nikdy neviem co chcem. Zivotne ciele menim castejsie ako zenske v posteli. Apon sa nenudim, len zacinam v tom celom mat trochu chaos. Jak ten chlpaty bezdomovec fackoval rano pred kontajnermi o generaciu starsiu bezdomovkynu a vykrikoval nieco v zmysle:
„Keby si radsej miesto mna porodila vrece krumplov!“