Z rieky do rieky

Zena, ktora mi da na prvom rande je obycajna kurva a podla toho sa k nej aj spravam.
Zene, ktora sa hra na damu a neda mi na prvom rande, poviem nech sa pojebe sama a v zivote jej uz nezavolam.

Potom je tu eXtra kategoria , ktore mi hned nedaju a napriek tomu dalej hrame spolu jednu hru, takzvana krok za krokom. Ja sa ju snazim dobyt vsetkymi sposobmi ake existuju, podpasove nevnimajuc. Ona je vsak vzdy nad vecou, trochu povoli, potom pritiahne opraty, hra sa na urazenu, zase povoli, zase mi pleskne po ruke alebo po hube az kym sa nepriblizime k pozadovanemu cielu.

Poslednej herecky som sa pytal preco sa takto so mnou hra a stale mi odolava:
„Keby som robila to co ti na ociach vidim, davno o mna stratis zaujem.“
Mala pravdu.

Tieto hry ma bavia. Avsak len do urciteho casu. Ak mi neda do tohto casu v hlave mi to prepne a ziskam k nej kamaratsko-sestersky syndrom. Nedal by som jej zajebat ani keby ma budila vlhkou pickou pod nosom. Vela veci ma zostat v rodine ale jebat vlastnu sestru necham tvrdsim povaham.

Herecku som bol dnes navstivit po nejakej dobe. Privitala ma tricku tkanom na rovnakom stroji ako robia rybarske siete. Na svoje pevne dvojky nepotrebuje podprsenku, nemala ju ani dnes. Bradavky jej cez tu riedku latku svietili ako semafory na zeleznicnych priecestiach. V tom momente by ma vsak viac vzrusil pestovany a upraveny chlap ako ona. Jej feromony uz nespustaju retazovu, neovladatelnu chemicku reakciu v mojom hormonalnom systeme. Je to dalsia kamaratka do zbierky zbytocnych kontaktov a strateneho casu. Svoju sancu presrala.