Bleda duha

Sinavost v tvari som ziskal v osumelej kancelarii este osumelejsej statnej uradnicky. Uz mi par potrebnych razitok bachla na rozne lajstra umoznujuce fungovanie obchodu na zaklade nasej prehladnej legislativy. Obcas nasa komunikacia sklzne do zovialnej roviny, hned po otvoreni dveri som jej chcel hodit okolkovane ziadosti na stol a spytal sa:
„Dobre rano pani inzinierka, co mate noveho?“
„Podprsenku.“
Kolky sa mi prilepili na dlan spotenu strachom, ked ju moja mlciaca reakcia prinutila k rozvinutiu tejto chvaly:
„Keby ste vedeli aku peknu.“
Nechcel som vediet a toboz nie vidiet, oci som prizmuril do uzkej strbinky ked jej ruky smerovali k pasu ako keby si chcela vyhrnut doma strikovany svetrik. Nastastie sa len poskrabala na bruchu, za ktore by sa nemusela hanbit ani tehotna v osmom mesiaci.

Poobede som sa chvilu dival do modrozelenych oci, ostrost a konstrast farieb trochu kazili kontaktne sosovky, oci zduhovateli, kava sa pila sama. Niekedy staci malo k ziskaniu zdravej farby mojich vypasenych lic.