Letne lasky

Pripadam si ako pubertak. Nie ze by som sa tak citil, citim sa extremne na hovno, stale unaveny ako dochodca na smrtelnej posteli. Ale vyzeram tak. Z toho tepla a neustaleho potenia sa mi na ksichte vyhadzuju jebaky ako v najlepsich rokoch.

Cez vikend skocim na vychytenu diskoteku a budem balit patnastky. Takto ojebakovanemu mi pri pokuse nadviazat kontakt nepovedia ako minule:
„To sa necitite trapne ujo?“

Podmieneny reflex

Nie je mi dvakrat dobre. V noci vsetko vypalilo inac ako malo. Vsetko zle, mne je zle.

Apon poriadne ranajky si robim, vydatne, banickorobotnicke. Cholesterol mi tecie z kutikov ust a z okna sa kocham vyhladom na okolite panelaky. Medzi smetiakmi registrujem bezdomovca, ktory tiez ranajkuje. Priamo z kontajnera, hltavo, nenasytne. Zbytky hadze naspat, pre kolegov, ktori pridu po nom. Dobru chut kolega.

Strapaty, tyzdne neoholeny, siriaci smrad citim aj cez zavrete okna. Hubu si utiera do rukava, do rukava druhej ruky si utiera sople. Otvara dalsi kontajer. Prekvapuje ma, pred chvilou zral priamo z kontajnera na prieskum dalsieho si natahuje rukavice, nechcem si ani predstavit co za sajgon tam musi byt. Jednu rukavicu si vsak stahuje a zacina sa skrabat na hlave v chumacoch vlasovych zlepencov.

Stihol som vysrkat celu kavu, bezdomovec sa stale skrabe. Uvedomujem si, ze v jednej ruke drzim hrncek a druhou sa tiez skrabem na zadku, neviem ako dlho. Ved hovorim, kolega.

Provokater

Jej neistota sa dala v ten den krajat. Sedel som s nou na obede vo firemnej samoobsluznej restauracii. Mal som provokacnu naladu robit napriek. Vsimla si, ze nemam oci len pre nu a snazila sa zaujat.

Nieco rozpravala, ja vsak jednym uchom dnu, druhym von. Cumel som na zadok novej, tvojtyzdnovej kolegyne. Vedela kam pozeram.

Sucho mi oznamila:
„Ma frajera. Vaznu znamost.“
Nachvilu som odlepil oci z tych pologul, pozrel jej do tvare a s usmevom odvetil:
„Kazdy jebak je vytlacitelny.“
Oci sa mi vratili na predosly ciel.

Vystrelila najtazsi patron toho dna:
„Pod so mnou v lete na dovolenku. Na Korfu.“
Jej navrh som nechal vysat vzduchotechnikou do poslednej slabiky aj s kuchynskymi vyparmi. Kochal som sa v jej nedockavosti na moju odpoved.
Velmi sustredene som sa jej spytal, tentokrat neodtrhnuc zrak od objektu mojho zaujmu:
„Nevies ako dlho su spolu?“

Kazdy o tom svojom

Dnes som vtrhol do na kancelarie kamarata Podnikatela. Dari sa mu, prasa v zite. So spolocnikmi robia kvalitny lobbing a ziju na statnych zakazkach. Aj teraz do volieb im maju jednu taku odklepnut, tak sa mu pcham do riti vsetkymi otvormi. Nech mi da omocit zobak ako by povedal Krstny otec. Musim pestovavat svoje konicky – kurvy, chlast a chlebicky.

Vletel som tam bez zaklopania, vynimocne mu nefajcila pod stolom jeho ceckata sekretarka. Jej silikony su ziadanym artiklom na vsetkych firemnych hrach, stavaju sa standardom v urcovani velkosti muzskych dlani. Komu sa nezmesti cecok do ruky je sam nedorasteny cecok.

Dnes mal byt den D a malo byt o zakazke rozhodnute.
„Tak co, dostali ste to?“, vypalil som na neho namiesto pozdravu spomedzi dveri.
On sediac za stolom, hlava v dlaniach, ani nezdvihol zrak a odvetil:
„Nedostali, uz tri tyzdne nam to meska.“

Kurva ake tri tyzdne. Co to trepe. Potom ma osvietilo.
Bude sa znovu pit a oslavovat, narodenie dalsieho prirastku a ked bude rodicka sikovna, bude aj svadba. Jej dve predchodkyne boli nemehla, zostali po nich len fotky spolocnych deti na stole a trvaly prikaz na uhradu vyzivneho.

Ja len dufam, ze na oslave prirastku si znovu otestujem silikony, zda sa mi, ze mi v poslednom case podrastli dlane.

Ludske genotypy

Existuju dva typy ludi, absolutne protiklady.

Ti co zivot ziju. Intenzivne skusaju co zivot ponuka. V mladosti rozbite kolena, roztrhane nohavice na susedovom plote, par uhryznuti besnym psom. V dospelosti to ponimaju rozne, niektori sa obetuju pre svoju rodinu, niektori len rodiny na kazdom kroku zakladaju a z tolkych zakladani nestihaju ani jednu vychovat. Ludia, ktori skusaju, si mnohokrat natlcu hubu a narazia rit. Mozu vsak povedat, nevyslo, ale skusili. Telo ide do hrobu poriadne zhumplovane a duch prekvapivo mladistvy, stiha vnimat co sa okolo deje. Telo totiz ma ist do hrobu poriadne zhumplovane, lepsie sa take vychradnute nesie v truhle.

Druhou kategoriou su, ti co si o zivote len citaju. Vizualne vnimanie zivota maju jedine prostrednictvom kasovych trhakov ala hollywood. Ale o to viac su presvedceni, ze vedia o zivote vsetko a maju kompetencie neustale prvej kategorii tlacit svoje nazory a tie „spravne“ zivotne postoje. Extremistami druhej kategorie su jedinci, ktori odisli do zahranicia, ci uz studovat alebo pracovat. Okamzite sa nakazia neliecitelnym virusom, ktory sposobuje pocit: „Ja sa pohybujem v INEJ spolocnosti.“ a vsetci slovaci su sprosti a vsetko je tu nahovno. Mam taky exemplar v rodine, viem o com rozpravam, zaroven registrujem niekolko klonov medzi blogovymi diskutermi vsevedkami.

Tato druha kategoria je rezistentna na dezinsekciu a ine metody odstranovania prebytocneho hmyzu, jednoducho je nutne naucit sa s nimi zit. Nevyhodou je, ze v starobe su casto senilni, nevedia sa o seba postarat. Preskakuje im z toho, co vsetko o zivote poculi a citali a pritom z toho neprezili ani prd. Doporucujem pristupovat v tomto obdobi s laskou, je tu sanca spravne formulovaneho zavetu a vacsi priestor pre sebarealizaciu zivocichov prvej kategorie.

Na vlne

Velka spolocnost, male small talky pri ludskych hlucikoch. Dalsi hlucik, dalsi znamy fejs.
„Ahoj Jani, ako sa mas?“
„Ahoj, objim ma.“
Tak som ju zacal kamaratsky oblapat.
„Silnejsie.“
Tak som pritlacil.

Jana v srackach. To sme dopadli. Dlho neohrozena vodkyna vsetkych zenskych podujati. Dobra rada vzdy naporudzi. O dva tyzdne sa vydava. On odniekal z Amsterdamu, ona tu odtialto. Nechcem sa pytat na ten ich instantny vztah. Z nej sa to len tak sype aj bez otazok, vobec sa nevidia, je vsak k nej citlivy, predchadzajuci frajer ju namiesto rozlucky zmlatil, dvojtyzdnova peenka. Po svadbe sa nic nemeni. On tam, ona tu. Vydava sa, lebo sa boji, ze zostane sama, vidim to na nej. Deptaju ju tehotne alebo kocikujuce rovesnicky, ktore zivot odvelil na inu kolaj ako zili za slobodna.

„Pod sa so mnou ozrat.“
„Jani hned, len si nieco na izbe vybavim.“

Na izbe nic. Jej zvratene myslienkove pochody sa mi snazili nahovorit, ze som zvrhlik, ked sa o nieco pokusam. No neviem, ked akceptovala, ze spolu stravime noc na spolocnej izbe, logicky budem chciet trtkat. Do pici, na taketo hry ja nie som, citit sa previnilo za zakladny zivotny reflex. Nechces, nechaj tak. Tolko cirkusu, kvoli jednej jebacke.

Vratil som sa k hlucikom. Tehotne a novopecene mamicky este nevycerpali temu obsratych plienok a nocneho kojenia. Jana spala s hlavou na stole. Vedla nej nedopita flasa fernetu. Logol som si, este raz. Nastastie niekto doniesol pecene prasa, ktoreho sa zatial nikto nedotkol. Zobral som si noz a zacal zrat. A zral som, ako keby som sa mal prezrat k svetlejsiemu zajtrajsku.

Charizma

Dnes nuda a klise. Zaciatok tyzdna v znameni porad.
Dostal som od sefstva zjeba, nedodrzujem naplanovane cisla. Ziskovost nekopiruje naplanovanu ciernu krivku, blizi sa k cervenej ciare, prilis vysoke mzdove naklady. Mam s tym nieco robit, okamzite.

Tak som okamzite vyjebal dve zenicky v postproduktivnom veku. Nedavno oslavovali styridsiatku a zacali mi zakladat odbory. Demokraciou si firmu rozvracat nenecham.

Jedna z nich, s tou vacsou papulou mi oznamila:
„Pan riaditel, mate sice charizmu, ale ste strasny kokot.“
Charizmaticky kokot, to si musim zapamatat.

Dnes je krasny den

S narodeninovym darom som to prehnal. Vypovednu hodnotu mal fantasticku, urazila sa a otrieskala mi ho o hlavu. Doslova. Ludia naokolo pozerali na talianske vyvrcholenie hadky. Muz bity zenou.

Rano som si bol pozicat psa, kazda zenska zdementie ked vidi male, mile zvieratko. Vyvencil som obe naraz. Romanticka prechadzka lesom zabrala. Les, ticho, nikde ani nohy, je to len na drzosti kde clovek pritlaci na pilu. Najlepsie su platany, maju hladsiu koru, ktora je setrnejsia k zenskym chrbatom.

Vybornu naladu mi nepokazi ani pruderny admin, ktory stiahol mikserovi posledny clanok za pouzivanie vulgarizmov. Kokot.

Problematicky darcek

Dostal som invitation na jednu narodeninovu party. Oslavenkyna ma dobry zadok, kozy akurat do ruky, lenze ma ma totalne v pici. Vlastne nema, to je len moje bezbozne prianie byt v jej mlaskajucej pici.

Klasicky problem, co jej darovat? Fantaziu som nikdy nemal bohvieaku a na zenske zmyslanie este prekladovy slovnik nikto nevymyslel. Malo by to byt dostatocne romanticke, mile, prekvapujuce, originalne ale zaroven s jednoznacnym podtonom - chcem ti ho tam vrazit zlato.

Babo rad.

Nocna mora

Niekolko krat som sa v noci zobudil, dopoteny ako po sexe v saune. Nador na mozgu sa mi prisnil. Moj vlastny.

Sny si vacsinou nepamatam, ale tento stal za to. Najskor mi na hlave vyholili len take mapy a robili rozne vysetrenia. Chapavy lekar mi rovno oznamil: „Tumor.“

Snivali sa mi uz vacsie chujoviny, rozne krvaky, horory a ine prihody, ktore ked som rozpraval kamaratke snarke, tak mi vestila vymretie celej rodiny do piatich dni a podobne „pozitivne“ predpovede.

Smola dnesnej noci bola, ze som niekedy minuly tyzden cital rano na hajzli skripta zlozene z bulvarnych platkov, kde pisali o cloveku, ktory si rakovinu vsugeroval a potom ju naozaj dostal. Toto sa mi skombinovalo s mojim snikom a bol posraty a prebraty.

Hlavou som parkrat buchol o stenu, nech tie sproste myslienky vytrasiem. Nepomohlo. Tak som isiel behat okolo priehrady. O pol stvrtej rano. Uz je lepsie, prechladol som, rosa bola, smyklavo, obcas nejake kravske lajno pohodene, ktore nebolo po tme vidiet, takze nemam na sny naladu.