Rovnošata

Na križovatke som zastal vedľa bieleho autobusu s nezvyklo málo oknami. Klimatizácia mi fúkala do tváre studený vzduch. Na oplátku slnko cez sklo udieralo neúprosnými lúčmi. Cez posledné tmavé okno autobusu sa von pozerala čerstvo oholená tvár bez výrazu a záujmu. Len sa pozerala. Čelo opieral o sklo, okolo sa vytvoril zarosený oblak. Mali sme rovnaké farby. Ja menžestrové sako a on väzenský mundúr. Tmavomodrá.

Mykol som bradou dohora. Akože neverbálna otázka:

“Čo chceš?”

Naďalej pozeral von bez záujmu. Podľa blikajúcich modrých majákov na autobuse ho neviezli domov. Aj keď, to domov bude musieť pár rokov nazývať. Človek si zvykne aj na žriatie hovna. Tak čo sa opúšťa.

Začal som artikulovať na plnú hubu bez toho aby som vydával zvuk:

“Bude dobre.”

Autobus sa pomaly rozbehol. Ja som čakal na svoju zelenú. Nespúšťal som z neho oči. Naďalej ma ignoroval.

Keď som prišiel do kancelárie, čakala ma už sekretárka. Bol čas na poobednú fajku. Bez slov sa dala do práce. Sliny jej tiekli po brade prúdom. Trvalo mi to nezvyklo dlho. Začudovane gúľala očami. Na celom orálnom sexe je najlepší ten moment, keď sa žena pozrie dohora a má ho zatlačený po koreň v mandliach. Bezmocný pohľad cez obrovské vyvalené oči. Vyvalené preto, že sa nevedia nadýchnuť.

Teraz som tie jej veľké zelené oči nevnímal. Stále mi naskakoval ten väzenský mundúr. Len natiahnutý na sebe som ho mal ja a vo vlhkej cele sa odohrával orálny sex. Tváre boli rozmazané. Nevedel som rozoznať či som fajčený alebo fajčiaci. Potriasol som hlavou. Tváre sa vyjasnili.

Zeleonočka prehltla a s úsmevom odklopkala vo svojich vysokých podpätkoch. Minisukňu mala vytiahnutú do polovice šuniek. Mala celkom milé tangáče. Tmavomodré. 

Noha prehodená cez nohu

Zostal som sedieť pred obchodom. Na jej pokyn. Dobre vie, že nakupovanie niektorých zbytočností do domácnosti nezvládam. Nervozita mi okamžite vyryje medzi oči dve hlboké brázdy a zúži mi pery na dva tenké pásiky.

Využíval som reklamnú kampaň výrobcu kožených sedačiek. Rozvalil som sa najpohodlnejšie ako som vedel a spustil mojú druhú najobľúbenejšiu aktivitu. Očumovanie ľudí. Bez tmavých okuliarov na očiach som ich bez hanby skenoval od hlavy k päte, najzaujímavejšie partie som si prezrel zpredu, zboku, zozadu. Všelijakí ľudia chodia po tejto zemi. Hanblivky pri zistení, že sú takto obkukávané dokážu nepozorovane pridať do kroku. Iné typy spomalia, nech si to vychutnám.

Ešte skôr ako mi naskočilo o koho ide, prebleskla mi hlavou otázka ako sa zachovať. Pozerať do blba a tváriť sa, že ho nevidím, alebo s úsmevom pozdraviť a snažiť sa veľmi rýchlo spomenúť kto to je a odkiaľ ho poznamám?

Nedal mi šancu na rozhodovanie, okamžite sa pri mne pristavil. Spoznal som ho, a porozumel som tomu zmätku vo svojej pamäti. Za tých pár rokov čo som ho nevidel, narástol dvojnásobne do šírky a zmenšil sa o polovicu. Guľatú hlavu mu zdobila lesklá plešina. Pôvodné blonďavé brčkavé kadere mu už svietili iba z očí. Večný chuligán. Pár prázdnych viet, každý sme si pri nich mysleli to svoje. Na ťahu ukončiť rozhovor bol on, pochopil a znovu vykročil.

Zťažka som sa znovu posadil. Minulý týždeň som zažil podobný šok. Hlas som spoznal ale známu postavu som nevidel. Ani tie oči ho neprezradili. Efekt bol totiž presne opačný. Z pekne vykŕmeného manažéra sa stal vešiak na príliš veľké handry, ktoré nosil ešte pred pár týždňami tesne napasované. Takto schudúť sa dá iba v jednom prípade. Potvrdil mi to a vyzeral byť vyrovnaný so situáciou. Veď čo sa budeme priečiť osudu.

Z týchto úvah ma vyrušilo mávanie igelitkou pred očami. Kúpila všetko čo sme potrebovali. Menštruačné vložky a odličovacie tampóny.

Plynutie času je relatívne, teraz sa vlečie

Je to únavné a otravné. Mám zlomené rebrá. Nedá sa to zafixovať žiadnou sadrou, zrastie sa to do 5 týždňov. Len tak navoľno. 5 týždňov bolesti. Úplne sa desím keď ma v nose začne štekliť na kýchnutie. Všetko čo som na to dostal, je 100 tabletiek ibalginov. Také pekné priemyselné balenie. Žeriem to ako lentilky, neviem sa bez toho ani vyspať.

Zajtra sa definitívne nafetujem nejakým silnejším svinstvom, nech z tej slnečnej nedele niečo mám.