30.10.08

O reklamach

Len kratko som sa vytesoval z novej telky, hole pice na nej vyzerali ako zive. Som z tych pixelov citil mrdopuch. Len zas ten chlast. Neviem v poslednej dobe zaspat. Motam sa po celom byte ako nepricetny. A rozmyslam nad picovinami. V tom momente sa mi zdaju dolezitejsie ako zmysel zivota. Na druhy den si neviem spomenut co som riesil. Tak chlastam, zas a znova.

Mnimalne flasa vina pred jedlom, na dobru chut. Nejaka ta flasticka po jedle, aby mi vytravilo. Esteze bolo to vinobranie a par kvalitnych demizonikov som si zadovazil. Len som potom precitliveny. Rozrusi ma vsetko co davaju v telke. Ved hovorim, ze to vsetko vyzeralo ako zive. Zral som vsetky serialy, chvilu som byval v Panelaku, potom som trtkal Pipinu, nakoniec ma odjebali v C.S.I..

Stekali mi slzy po pravom lici, lave oko mam totiz bezcitne. Tym ked mrknem, ludia maju smolu. Utieral som si to prave lice dvojvrstvovymi papierovymi vreckovkami, ked znovu, asi padesiaty krat za den, zacala na mna hulakat z reklamy jedna prijebana blondina v ruzovej bundicke a holymi krizami, drziaca mobil a spievajuca nejaku infantilnu melodiu. Snezilo. V pravej ruke ovladac. Instinktivne som prepol. Na obrazovke sa ukazal zle spievajuci podpapucak, jeho stetka drzala pri uchu mobil. Furt snezilo.

Nielen lave oko. Cela lava cast tela bezcitna. V lavej ruke sa mi hompala spoly dopita flasa Frankovky rose. Patam si to dobre. Z celej sily som ju mrzkol tomu spievajucemu buzerantovi do hlavy. Vyrazilo mi to poistky v celom byte.

Odvcera netrkam Pipinu. Chlastam pri svieckach a riesim znovu veci dolezitejsie ako zmysel zivota. Myslim, ze zachvilu to mam.

25.9.08

Zvolen

Mesto alkoholikov. Mesto snov, opitej fantazie a trpkych prebudeni.
Vo Zvolene sa pije vela, tu sa musi pit vela.

Maju tu len jednu univerzitu. Technicku. Hnusne zeny, skarede studentky. Az po polnoci sa technokratky menia na pritazlive stvorenia. Az po polnoci sa zivot prehupne zo sedej bezkontrastnej masy do duhovych farieb modrych oci a ruzovych pyskov.

Pit treba pri Ekonomickych univerzitach. Nie je treba cakat do polnoci kym sa pokazi zrak a nastartuje fantazia. Staci len jeden, na odvahu.

28.8.08

Korespondencia

Pisal som si list. Sam sebe. Mal som dovernu chvilku ale zaroven som bol hluchy voci okoliu, nieto este k sebe, seba som ignoroval vzdy. Radsej davam na rady cudzich. Mesiac striedal slnko. Na oblohe pomaly vitazil. Vecerny vietor sa dvihal, dral sa mi pod tricko, ktore mi ledva zakryvalo holu rit. Na papier som si nakladal stale vacsie kusy.

Pod oknom mi prebehla jedna z poslednych nalahko oblecenych zien. Po chodniku vyklepkavala rychly rytmus vysokoch opatkov, v svetle poulicnej lampy sa mihli pekne lytka. Hlasia zhorsenie pocasia, zenske vnady sa schovaju pod uniformitu jesennych handier. Leto je zrazu fuc, zo dna na den. Ako pohlad v jej ociach, mala rada ked som ju pri jebacke poriadne chytil za naliate cecky, pred orgazmom sa jej zvacsili minimalne o cislo, bradavky mierili na plafon. Naposledy ten pohlad zmizol a mackat som mohol ako silno som chcel, nic. Nerozumel som tomu, jedine ma tesilo, ze mi to bolo jedno.

V poslenej dobe nerozumiem uz vobec nicomu. Aj tak som si uz napisal vsetko co som chcel. Pero som hodil na stol, zastavilo sa o svadobny zavoj. Ten mi venovala kamaratova nevesta. Silou mocou chcela aby som chytil svadobnu kyticu. Hodila ju po mne, stihol som sa uhnut. Nasrato mi venovala aspon svoj zavoj. Privonal som k nemu, este aj tyzden po svadbe bol z neho citit slabucky zavan parfemu. Mierne som stvrdol, nevesta bola fakt kus. Kvalitne som si do toho kusku zaclony vyhonil a isiel som spat. Rano ma cakal tazky text.

4.8.08

Oholit, ostrihat

Skusmo som si nafukoval lica na dva velke gulate balony a pozoroval v sklenenom odraze autobusoveho okna ako mi to deformuje tvar. V poslednom case ma do nich vsetky rady stipu, sklonia sa ku mne a rozpravaju ako s batolatom, take dementne tutuli. Ucitil som na sebe pohlad z naprotiveho sedadla. Nechcel som sa pozriet priamo, pozorujuci clovek sa citi ako prichyteny pri cine. Skusil som to znovu cez okennu tabulu. Zistila to vsak, zrak sklopila ku svojej knihe.

Ako keby ma ovalilo. Hltal som tu kombinaciu, ktora sedela naproti. Velke cecky v este vacsom vystrihu, dlha blond hriva ledabolo uchytena do konskeho chvosta, lezerne prehodena noha cez nohu v kratuckej minisukni, stehna prilepene vlastnym potom na kozenkovu sedacku. Zelene oci zaborene do knihy, ktoru drzala v krasnych rukach. Pri pohlade na zensku dlan a prsty vzdy ako prve predstavim ako by to vyzeralo keby ma honila, ta ruka musi pasovat na moj penis, sulad v kazdom dotyku. Splnala vsetko do bodky. Ta kniha, to bolo mavanie cervenou vlajkou pred rozzurenym bykom. Ruzovy obal, pasoval jej k nechtom, s vyraznym napisom Porno.

Premkol ma hnusny pocit zistenia. Nechcel som ju mat pri sebe ako ozdobu, co robim bezne s peknymi kusmi, ked sa potrebujem niekde povytrcat v spolocnosti. Chcel som ju mat len pre seba, kurva, ale len pre seba a navzdy. Chcel som ju zozrat. Hned na mieste, aby ju uz nikto nemohol ocumovat ako to robila vacsina chlapov v autobuse, aby sa jej nikto nemohol dotknut, venovat jej jedinu myslienku. Mal som chut skocit na nu, zahryznut jej do toho prekypujuceho dekoltu, ceckov derucich sa zo zovretia ciernej podprsenky, vytrhavat z nej kusy masa a na mieste ju absorbovat. Bol som ochotny zlizat aj ten pot z kozenkovej sedacky. Privlastnit si absolutne vsetko co s nou suviselo.

O par okamihov neskor som sa pozoroval uz v skutocnom zrkadle v holicskom kresle. Neuveritelne nizko polozena druha brada ma presvedcila, ze taketo prezieranie nie je vobec na mieste a lepsie urobim ked ich budem nadalej poslusne nahanat alebo podradne behat za zadkom, skrceny a prijat dalsi ojeb.

2.8.08

Iny zaujem

Neviem co to maju kurvy za modu pri striptize obtazovat zakaznika. Ked si objednam strip na stol ocakavam, ze vsetky detaily budem mat na tanieri, budem vyfukovat dym, tahat cigaretu hlbokymi slukmi, strngotat kockami ladu v pohari ale hlavne budem cumiet, na jej kozy, picu a budem jej kukat do diery velmi hlboko. Nikym nevyrusovany. Rozmohla sa nova moda, kurva ma tendenciu vyzliekat zakaznika. Pici, ja nie som zvedavy na svoje chlpate brucho a dve pesnicky su prilis kratka doba, aby sa venovala niecomu inemu ako svojmu remeslu.


Naklonila sa ku mne a pokusala sa vykasat mi tricko. Chytil som ju za hlavu, jej ucho pritlacil o moje pery a zasevelil:
„Este raz sa ma pokusis vyzliet, prijebem ti. A teraz pakuj nazad na stol a ukaz cecky a rit.“

Na prvy pohlad sa zdalo, ze bola zvyknuta na tento styl zobchadzania. Nedala na sebe nic znat, umely usmev jej nezmizol z tvare a pomaly sa odhalovala. To celkom vedela. Ani raz mi vsak nepozrela do oci, zacal som sa na ne fixovat. Mala ich pekne, hnede, zbytocne nahrubo oramovane ciernou. Zbytok tela ma prestal zaujimat. Nic. Vypla obraz, zurivo sa modlila aby melodia co najskor skoncila, jej pohyby sa stavali stale viac mechanicke. Opovrzlio som sa zaskeril, logol si a spokojne pozrel na okolosediacich. Vsetci ju zrali a mali oci len pre rozkrok.

27.7.08

Daleko od brehu

Mal som ju prehnutu cez zabradlie vyletnej lode na zadnej palube, myslim, ze nas bolo vidiet len z kapitanskeho mostika, usudzoval som to podla pohladu, ktory na mna upieral kormidelnik pri veceri. Vrazal som jej ho do skatule, jedina zenska na lodi, vecne ozrata kucharka. Cez to zabradlie som ju neprehol ani tak ja, ako sa zavesila sama ked potrebovala grcat po dlhej noci s ostatnymi clenami posadky. Znechutene som ho vytiahol a spytal sa jej masturbuje hasiacim pristrojom. Nabral som v ustach trochu slin, potiahol nosom sople, jazykom to vsetko zmiesal a naflusal jej rovno na ritny otvor, nic sa neda robit, mam rad tesne skatulky a ine male diery. V zadku som bol hotovy razdva. Myslim, ze sa vobec nezobudila.

Vecerali sme cerveny melon. Nechutne teply cerveny melon. Vsetky melony boli uskladnene v otvorenych prepravkach na streche kormidelnikovej budy, ktora sa tycila vysoko nad vsetkymi palubami. On bol vysoko aby na vsetko videl, melony boli vysoko, aby boli blizsie k slnku. Takto dozrievali. Pred vyplavanim sme ich nakladali polozrele, teraz hrozilo, ze podlahnu skaze, vsetky dozreli naraz. Mavali sme ich kazdy den, aspon jeden krat. Kormidelnika v tej jeho kabine nikto nevidel, on videl vsetkych. Nikto nevidel ako si pravidelne berie melon za melonom, vyreze do nich taku akuratnu dieru a potom tie prezrete melony, od priameho slnka horuce aj vnutri, trtka. Melony plne semena, zreleho semena. Niet nad vyzivnu stravu, na lodi je tvrda praca, chlapi potrebuju jest, zvlast ked je kucharka furt namol a posledne dni aj nezvestna.

Kazdy dostaval po melone vetry. Prdeli sme vsade a dlho. Nikto nepatral po pricine, nuda startuje kreativitu. Po case sme skusali morzeovku, na konci plavby sme sa uz ani nerozpravali, prdeli sme si prikazy a ine milostne vyznania. Namornici su tvrdi chlapi, ktori si vystacia bez slov. Dolezite su ciny a skutky. Chodili sme s holymi zadkami a vysiacimi gulami, nohavice skreslovali prdene slova a prichadzalo k nedorozumeniam, inac si tie natrhnute chlapske zadky, ktore kazde rano musel zasivat doktor neviem vysvetlit.

Tvare neboli podstatne, zrazu bol dolezity vyzor zadku. Zadky sa holili, zadky sa opalovali, zadky sa kremovali. Zarastene tvare, spinave nechty na rukach, zarastene nechty a hnisajuce prsty na nohach, nikoho to neprekvapovalo, neprispustny bol vsak spinavy a neoholeny zadok. Visiaci kusok toaletneho papiera bola spolocenska blamaz.

Koniec plavby sa blizil, nechcel som ho, mal som pocit, ze zazivame vyvoj noveho spolocenskeho druhu, nove smerovanie ludstva, predbiehame dobu. Na brehu mavali velkymi bielymi vreckovkami rodinni prislusnici, matky drziace v jednej ruke fracka, ktory jej siaha ledva po kolena, v druhej ruke si pritiska na prsnik ineho fracka, ktory jej ten cecok saje, az sa zadusa. Nastal zmatok, kazdy zacal hladat dlho nepouzivane nohavice, zadky sa stratili. Zavladla uniformita, kosele vyblednute slnkom, nohavice ziariace novotou. Nastalo smutne lucenie a kucharku som odviazal od radiatora vo svojej kajute.

20.7.08

Pod podiom

V piatok neskory vecer, vlastne je uz sobotne rano. Fajcime na balkone, ona len v tricku, v tme svieti jej neopaleny zadok. Mlcime skoro celu cigaretu, s poslednym slukom sa ma spytala:
„Co budes robit zajtra?“
Oci mi pozeraju do prazdna, mam ich zastrete hmlou, lebo uz snivam, vraciam sa myslienkami na predchadzajuce rocniky, kontury prijemenych zazitkov ziskavaju zive farby.
„Pojdem na Pohodu.“
Nedovercivo sa ku mne obratila, vyfukla mi dym do tvare, vidiac, ze to naozaj myslim vazne, chytila ma za ruku a zatiahla do postele. Znovu na mna vyliezla so slovami, aby ma zajtra nic nenapadlo pri pohlade na tie polonahe sestnastky.

Bolo ich tam ako maku, rozne postavicky. Chvilu som sa tesil z pohladu na ne, viac som si vsak vychutnaval naramok tej spravnej farby, ktory mi otvaral vsetky dvere a vacsinu produkcii som odsledoval z beckstejdzu.

Takto som sa pripravil aj Risa Mullera, zvedavost mi nedovolila nechat si ujst jeho vystupenie, hlavne kvoli reciam co sa sirili, ze chalan je uplne odrovnany. Ked sa vypotacal na podium, napadlo mi len jedno slovo, Troska. Pojebany pavuk s velkym bruchom, dlhe a chude koncatiny, trasuce sa ruky, este viac traslavy hlas. Prislo mi ho luto, obzrel som sa na okolitych ludi, ci maju tie iste pocity.

Riso zrazu prestal existovat, ked som na meter od seba zbadal Ju. Bal som sa pohnut, aby som neodvial ten pocit, ktory vanul od nej a ja s mojou podstatou som reagoval. Nechcel som prist o tento okamih. Ludia vsak zacali tej Troske na podiu tlieskat a Troska sa zacala pokusat o spev. Zufale. Pocit odfuklo, bol prec a mne zostala len spomienka na jej utlu siju vykukajucu spoza hrdzavych kadier.

Celou cestou domov som driemal v aute a nemohol som sa zbavit jedinej myslienky, Mastalir, ty lucky bastard.