Vsetko ma fungovat podla istych pravidiel. Pregnantnych pravidel.
Pamiatkar nechcel ani pocut aby som na budove vymienal okna za mensie a energeticky vyhodnejsie, kurva, kto ma platit potom to teplo. Ked som sa pytal na zvacsenie priestorov, pozrel na mna ako na mimozemstana, k historickej pamiatke nieco pristavovat? Pregnantny kokot, za pamiatku to vyhlasili len preto, ze sa do tej chaty chodili najebavat partizani a pretahovali vsetky dedincanky v chotari. Minule mi to rozpravala jedna osemdesiatka, oci sa jej zacali lesknut tuzbou. Kontrastny pohlad, nadrzana, vysusena slivka.
Hned na to som utekal k hygienicke, mala pre mna par sprav. Nezacala dobre, ako prvu vytiahla novu vyhlasku podla Europskej unie. Vedel som, ze je zle. Potrebujem novy sklad. Co jeden, rovno dva, do kuchne. Snazil som sa jej vysvetlit, ze priestory a moznosti su dane existujucou historickou budovou. Presne tou istou, kde doteraz citit puch partizanskych zvratkov a semena. Velmi milo sa ma spytala, ci je problem pristavit maly skladik k budove, ked zaciname rekonstrukciu.
Tak k budove, kde aj skamenene partizanske hovno je viac ako skurvena statika. Hovno sa nesmie v ziadnom pripade menit, posunut a zmenit farbu, je zakonom chranene. Pregnatna pica ma svoje vyhlasky, pregnantny kokot svoje. Dam ich dokopy, bude im to isto fungovat ak plati, ze protiklady sa pritahuju.
Doma som zistil, ze mi specializovana firma, kde pracuju sami pregnantni kokoti, namontovali vchodove bezpecnostne dvere opacne. Vobec ich nesere, ze sa otvaraju rovno do steny. Hlavne, ze mi nechali fakturu na stole. Nevadi, aspon mi zacne dalsi tyzden pozitivne. Nic mi nezlepsi naladu tak, ako ked niekeho zjebem pod ciernu zem.