13.4.11

S rukami za hlavou

Je to pár dní čo som ležal pohodlne rozvalený na lehátku, ruky som mal prekrížené za hlavou. Takto som si ju zdvíhal, aby som lepšie videl. Bledomodré spodky ladili s bielym posteľným prádlom. Trochu fúzatá chorvátka mi holila ľavé stehno. Na sucho, modrou jednorázovou žiletkou s dvomi čepieľkami. Chlpy na nohe pukotali ako odskakovali.

Chorvátka prestala, spýtavo sa pozrela na chlapa, ktorý stál pri mojej druhej nohe. Ten uznanlivo pokyvoval hlavou. Začali sa spolu rozprávať, veľmi rýchlo a po chorvátsky. Nerozumel som takmer nič. Rukami som si stále tlačil hlavu hore a kochal sa ako majstrovsky to chorvátka zvládla. Tí dvaja nado mnou zvyšovali kadenciu a silu reči. Viditeľne sa začínali hádať.

Zahriakol ich nakrátko vystrihaný blonďák, ktorý práve vošiel do dverí. Bez slov ku mne prikročil a začal si prezerať moje ľavé stehno. Ja som sa díval do jeho tváre, sledoval pohyb očí a čakal na pohyb pier, nech sa aj on vyjadrí.

Usmial sa na mňa a rozhodol. Stehno sa zašívať nebude. Mal som prísť v noci keď som si ho rozdrapil, teraz je už neskoro. Rana sa zahojí aj sama ale jazvu budem mať excelentnú. Ako sa na chlapa patrí. Chlap musí mať zjazvené telo a dušu. Niečo ako tetovanie.