30.1.07

Pruzkovana

Bola roztomila ako vcielka Maja a aj pruzky nosila v rovnakom vyhotoveni. Prelietava bola tiez, motylik, chvilu moj kvietok, chvilu dalsi kvietok. Esteticke citenie jej kazali zladit smer pruzkov na svetri, na podprsenke, na tangach, na suske. Mal som pocit, ze ju vyzliekam z vazenskej uniformy. Pruzky na podprsenke opticky zvacsovali kozy ale aj v skutocnosti boli akurat do papule.

Nabuduce jej nedovolim krmit sa v ramci predohry slanymi arasidmi, sol mala na rukach, na perach, vsade. Desne to stipe na zaludi.

25.1.07

Hotelove rano

Vyzral som cely minibar, kompletne. Spal som ako v olejceku.

Rano som bol velmi pokrceny na recepcii a vyrovnaval ucet. Vestibul sa zaplnil mladymi zubrienkami, trochu som sa na ne pousmieval. Tvarili sa drsne a dospelo, hulili a dymili ako sproste.

Recepcna mi sumarizovala ucet:
"Jedna noc, cely minibar, pejtivi."
Trochu som zahucal az sa zubrienky obratili mojim smerom:
"Ake pejtivi?"
Recepcna sa zatvarila velmi profesionalne a mrkla na zubrienky:
"Pay TV, ten plateny porno kanal co ste mali pusteny celu noc."
Zubrienky chichotajuc ziskali novu temu na dalsiu cigaretku.

20.1.07

Umenie rozhodnut sa

Dlhsie sme sa nevideli, tak som ju nechal rozpravat. O co neochotnejsie rozpravam o sebe, o to radsej pocuvam inych. Pocit deficitu vie cloveka primat k zasadnym rozhodnutiam.

Odchadza do zahranicia. Nebavi ju tu uz nic. Nevie co bude robit. Potrebuje zmenu prostredia. Trochu sme sa poobjimali na rozlucku, vyznali ako nam budu chybat spolocne stretnutia a rychlovky na zadnych sedadlach, napriek zacinajucim kramom sme dali jednu posediacky v kuchyni a isli na kavu.

V kaviarni som cez obrovske okno pozeral na kost poopilovane stromy, mohutne pahyle vyrastajuce spomedzi aut. Ma vlastne trivialny problem, nikto ju pravidelne neprasi, nema u koho rano hlbokym nadychom na krku nasat vonu svojho chlapa na cely den. Citi sa sama. Uteka pred samotou do izolacie, snazi sa klin vyrazit klinom.

Este neovlada umenie rozhodnut sa spravne, ma vsak chut rozhodovat o svojom zivote sama a nenecha sa unasat prudom zivotnych situacii, snazi sa zopnut na zadne ako divoky mustang chyteny kovbojom. Metoda pokus omyl, tiez ma bavi ako jedina. Ja pica precitlivena.

14.1.07

Vtirka

Take dve. Blond, dlhe nohy, sukne ledva zakryvajuce flajtru. Do nalady ich dostaval drink skusenych kuriev, vodka so sampanskym, aj ked srkali obycajny slovensky sekt a tvarili sa nadradene. Na parkete tancovali spolu, chytali sa navzajom za zadok, kratke sukne obcas odkryli dobre zarezane tangace. Gradovalo to francuzakmi. Na parkete sa utvoril celkom slusny kruh obdivovatelov. Tazko povedat ci sme boli viac nadrzani alebo ozrati. Ja asi to prve, logol som do seba posledne kvapky horkeho drinku, pohar hodil smerom k nasmu boxu bez toho aby som sa staral co sa s nim stane.

Plny sil a sebavedomia som k nim prisiel:
"Kludne sa bozkavajte dalej, ja vas zatial budem drzat za zadok."
Ta vyssia len zaklonila hlavu, zasmiala sa a odvetila:
"Dobre."

Pohlad pre boha, dve olizujuce sa stetky a jednu z nich som zozadu drzal za rit. Neskodny privesok.

4.1.07

Ing.arch.

Vsetkych architektov mam za kokotov, iluzionistov.
Kedze nam vsak zacal ten novy rok, skusil som to bez predsudkov. Chcel som od majstra projektanta taku drobnostku navrhnut. Hovorim si, v zime sa nestava, nudi sa, nech si zarobi chlapec na kavu.
Iluzionista vytiahol svoj navrh zacal carovat:
"Sem pridame toto."
S dovetkom: "To je malickost, nestoji to za rec."
Na dalsom vykrese:
"Tu treba dorobit toto."
Mavol rukou: "Bavime sa o nule."

Len som si to znacil. Na konci som si jeho malickosti a nuly zratal, vydalo by mi z nich na pekny baracik na Kolibe a este by som milenke mohol kupit sikovnu garzonku v Starom meste.

Vyzera to tak, ze tento rok nam nic nove neprinesie, architekti zostavaju kokoti aj nadalej.