28.7.11

Zhovorčivosť

Je to tak dva mesiace čo ma frajerka vyjebala zo svojho bytu. Áno znášam to dobre, ďakujem za opýtanie. Len jedna vec ma sere. Pri tejto sťahováckej akcii guľový blesk som niekde zapatrošil svoje obľúbené slúchadlá do iPodu. Mám ich viacero, ale tieto som mal najradšej. Mali popiči basovú linku, až mi chlpy na zátylku ježilo. Dobrého zvuku sa nechcem vzdať, ja mám vlastne rád len dobré veci.


So zaštupľovanými ušami môžem lepšie pozorovať okolie. Izolujem sa a kochám sa. Teplý predavač mi síce musel na rukách ukázať koľko platím za tričko, ale obkukol som ho dokonale. Manikúra, vyleštené nechty. Košeľa rozpnutá do pol hrude. Na prsiach silno zarastal. Asi sa holil nasucho, na každom oholenom chlpe sa mu spravil jebák. Celú hruď mal posiatu bielymi vyrážkami, nadojil by tak pol deci. A aj tak mal v piči a tú prúžkovanú košeľu si nezapol.


Ja by som najradšej po svete chodil takto hluchý. Ľudia buď trepú pičoviny alebo ojebávajú. Kto to má furt počúvať. Osobne väčšinu času držím hubu, keď nemám čo povedať, šetrím slinami. Ako malé dieťa som súvislého slova nepovedal a ženské cecky som dostal do huby úplne automaticky. Pribúdajúcim vekom treba začať vyprávať ale vážiť slová. Za dobrú reč znovu cecky do papule, za spackanú po papuli.

12.7.11

Zaradiť sa

Podľahol som čaru tmavých áut. Keď je takto teplo musím vždy chvíľu počkať. Naštartujem len s jednou rukou načiahnutou do toho horúceho pekla, klímu vyhulím naplno, zavriem auto a čakám kým trochu vychladne.


Nebolo sa kam schovať, tak som nervózne obiehal okolo vrčiaceho auta a hľadal najbližší tieň. Pod tým jediným stromom sa schovávala mladučká blondínka venčiaca psa. Mala len vrch plaviek a kratučké, belasé elasťáky do polovice šuniek, bola naostro. Medzi týmito dvoma kúskami oblečenia sa týčilo obrovské, špicaté a nahé tehotenské brucho. Povera tuším hovorí, že v špicatom je chlapec. Dlho som z nej nemohol spustiť zrak, pôsobila na mňa vulgárne nahá. Vypuklé brucho bolo na nej to najintímnejšie a aj tak to vystatovala okolitému svetu. Dosť ledabolo, výraz tváre zračil opovrhnutie všetkým naokolo. Keď zistila, že na ňu čumím, opovrhnutie obrátila mojim smerom.


Nedávno som takto obzeral jednu ryšaňu. Chodievala na obedy pravidelne, vždy v rovnakom čase. Vlasy mávala zvlášte zachuchvalcované a vypnuté dohora. Pôsobila na mňa živočíšne. Ako žena pri jebačke, ktorá sa nehanbí. Prežíva emócie nahlas a vôbec tento hlasový prejav neregistruje. Rád som sa na ňu pozeral, začal som chodiť na obedy v rovnakom čase. Chutilo mi. Dostal som chuť aj na ňu. Počkal som na ňu na chodníku.


Myslím, že sa schyľovalo k dažďu lebo pridala do kroku. Ledva som sa stihol predstaviť, slušnosť káže začať predstavením sa, pozrel som jej do očí. Boli zelené. A prečítal som si odpovede na svoje otázky, ktoré som sa chystal položiť. Všetky boli záporné. Vetu som dokončil a rozmýšľal ako to tento človek spravil, poslal ma dopiče a nepovedal ani slovo.


Vanda piča nebude, vždy písala s vkusom. Jej krátky test ako zistiť svoju kvalitatívnu triedu som si nerobil, veď ženy tú svoju aj tak nemajú napísanú na čele. Klamú telom, očami a o rečiach ani nehovorím. A vôbec, úspechy podľa návodu nudia.

7.7.11

Radosť

Nájdi dva rozdiely. Festival Pohoda 2011. Už čoskoro.

4.7.11

O umení

Mám rád ľudí ktorým nerozumiem. Nerozumiem ich práci. Väčšinou sa to týka umelcov. Ich výtory viem zhodnotiť jedným slovom, kokotina. Zainteresovaná väčšina však upadá do mdlôb obdivu. Občas sa snažím pochopiť, málokedy ma to drží dlhšie. Viem sa neskutočne rýchlo nadchnúť a rovnako rýchlo schladnúť.


Čítal som od nej krátky článok. Článku som nerozumel, lebo bol o architektúre. Ale zaujala ma profilová fotka a jej meno. Mala ho neslovenské a chlapské. Vyzerala však totálne žensky. Časopis som zroloval a búchal ním po stole v rytme melódie z rádia. Rozmýšľal som ako ju spoznať osobne. Nápad za trochu peňazí, spravil som architektonickú súťaž. Trochu dosť peňazí.


Po vyhodení prebytočných návhov sa dostala do finále, takže musela prísť svoj výtvor prezentovať osobne. Kurevsky sa mi páčila. Oblečená bola inak ako tie naše kancelárske krásky a predsa zvodne. Zapamätal som si vyholenú ľavú polovicu hlavy, tetovanie na lebke a čierne lodičky na veľmi vysokom opätku s otvorenou špičkou. Mali červenú podrážku. S podrážkou jej ladili nalakované nechty na nohách. Ale čo bolo hlavné, úplne spievala! Ona tomu čo hovorila, dokonale verila. Nerozumel som jej ani hovno a to ma bavilo. Komisiu som večer presvedčil, že musí vyhrať. Nech ju mám dôvod stretnúť ešte raz oficiálne a vychutnať si jej profesionálnu úchylku.


Na ďalšie stretnutie prišla mastná. Mastné vlasy, mastná pleť a reči o peniazoch v mastných výškach. Dupkala nohou a žiadala urýchlene vyplatenie výhernej odmeny. Žiaden záujem o rozvíjaní diela. Peniazom rozumiem a neznášam ich. Neznášam všetkých, ktorí o nich dokážu rozprávať. Nenávidím tých, ktorí si ich pýtajú. Do riti ju už musela poslať sekretárka, ja som zo zasadačky odišiel v polovici niektorej jej vety. Ako rýchlo viem schladnúť, takým istým tempom sa mi vie človek zhnusiť.


Včera som sa bol najesť v blízkej pizzerke. Ešte nedávno tam robili skvelé pizza dogy. Už nerobia. Celý podnik nabral známy bratislavský smer. Smerom do hajzlu. To isté sa stalo aj s obsluhou. Pár minút ignorácie, potom naveľa prišlo aj žrádlo na stôl. Pri platení som hodil na stôl bankovku a povedal:

“To je dobre.”

Bolo to z pohodlnosti nebabrať sa s mincami a z nutkania opustiť tento lokál bez straty ďalšieho času. To sprepitné nebolo až také veľké. Ale obe čašníčky na mňa úctivo kričali cez celý podnik:

“Dovidenia!”

Keby som nemal ženskú spoločnosť, tak by ma za ďalších pár mincí aj vyfajčili.


Najlacnejšie by ma vyšla nejaká španielska kurva. Tiež by som nič nerozumel a dokázala by mi robiť úplne hnusné veci, len čo by mi ich zbadala na očiach. Mám ich viac ako karpín.