Piatkové dusno

Zase som sa zobudil uprostred noci. Za posledné dni sa mi to nestalo prvý krát. Budím sa s pocitim, že niekto nado mnou stojí a pozoruje ma. Vyletím z postele pripravený mu jednu vraziť medzi oči. Vždy máchnem do prázdna. Dnes to bolo horšie. Stál pri mojej posteli s veľkým obnaženým mäsiarskym nožom v ruke. Prestal som dýchať a snažil sa zachytiť zvuk jeho dychu, či je naozaj tu. Siluetu som videl zreteľne. S bojovým výkrikom som sa vrhol naproti ostriu a rozpleštil som sa na dlážke. Samozrejme nikto pri posteli nebol. Asi by som mal navštíviť vykladačku snov alebo psychiatra.

Ráno som sa zobudil viac unavený ako som večer liezol do postele. Tak aj vyzeral ranný tréning, vrece som rukavicami len hladkal. Pot sa však zo mňa lial v potokoch. Kruhy pod očami sa mi zväčšovali. Na tie som prišiel v holičovom kresle pri pohľade do zrkadla. Kaderníčka ma zasväcovala do svojho osobného života, rozišla sa dnes ráno o šiestej a predsa je v robote. Vyjadril som jej spoluúčasť ale stále som veľmi pozorne sledoval pohyby strihacej mašiny na mojej hlave. Čo keď by sa príliš rozcítila.

Ani som nevedel ake prominentné kaderníctvo navštevujem. A to prosím v petržalskom paneláku. Ako veľká voda sa dojebal pán tanečník, Modrovský. Nespoznal som ho hneď. Známy ksicht, neznáma postava. Až potom ma osvietilo, ešteže čítam ráno na hajzli Nový čas.

Odignoroval čakajúcich sediacich pánov a začal sa usmievať na nudiacu sa slečnu v dámskej časti kaderníctva. Tá ho s výkrikom “Ahóóój!” zdrapla pod pazuchu a začala obrábať nožnicami.

Moja rozídená len povzdychla:
“Ukazuje sa tu pravidelne, lebo sem chodieva Adela. Určite mu neberie telefón, tak ju chce akože stretnúť náhodou.”

Asi mala pravdu, lebo odchádzal s rovnakými vlasmi ako prišiel. Sa mi aspoň zdalo. Bohvie čo s ním kaderníčka robila.

Pri odchode som zaregistroval potetovaného chalana. Aj ten mi bol povedomý. Kurva ale je tá Petržalka zdedinovatá. Osvietilo ma celkom rýchlo, DNA. Celkom dobrý hip-hop produkuje. V utorok 23.8. na pláži pod Ufom, sa dá zažiť znovu. S kapelou naživo, normálne rockové bubny, gitara a ani to tým repovaním nekurví. Oplatí sa, už som zažil toto leto, pojdem tam znovu na jedno čapované bahno.

Potný režim

Posledných pár mesiacov som čítal len literatúru faktu. Teda príbehy kuriev, feťákov a masových vrahov. Trochu mi to zúžilo obzory. Zahryzol som sa do Borisa Viana, na Pohode som si kúpil toto útle dielo. Ešte, že mám taký pevný hryz a dokonalý chrup. Prvých pár strán som sa musel brutálne sústrediť až som sa spotil, alebo byť tak trochu ožratý aby som tomu rozumel. Borisko totiž píše pod vplyvom LSD. Čisté halucinácie.

Jednu vec ovládam na tomto svete dokonale. Potenie. Spotím sa aj niekoľko krát do dňa. Chrbát mi zvhlne ako prvý, na tričku sa objavia malé mokré mapy, najvýraznejšie sú pod ceckami. Vreckovkou si vždy najskôr utriem čelo, potom mierne nadvihnem tričko na bruchu a poutieram si záhyby pod prsiami. Po tomto akte môžem vreckovku žmýkať. Handry mám večer nasiaknuté soľou, krčím ich ako papier. Aj zvuk pri tom vydávajú podobný.

Pot ma oblieva pri každej príležitosti. Aj včera. Skoro som karosériu prepotil od prekvapenia. Vyfajčila ma totiž taxikárka. Cestou domov. Ako službu naviac. Taxameter bežal samozrejme ďalej. Ale aj tak. Dobrá firma!