Hollywood

Mám také submisívne obdobie. Počúvam múdrejších. Múdrejšia mi hovorí, že mi sedia svetlé farby. Tak ich nosím. Dnes ružové tričko. Handra ako handra.

Na obednej pauze som sa slnil na jesennom slnku, sedel na lavičke a popíjal kávu z papierového pohára. Skoro ako z amerického filmu.

Oproti mne sa zastavili dve blondínky, pozoroval som ich už zďaleka. Držali sa za ruky. Prepletené prsty. Usmievali sa na seba. Na mojej úrovni sa ich cesty rozchádzali. Dali si štavnatého francuzáka. Skoro ako z amerického filmu.

Nebol som sám, kto sa kochal ich láskou. Mladý, dobre stavaný, vyholená hlava, zhrubnuté hánky na pästiach. Znechutene natiahol zelené hlieny z hĺbky svojich útrob a vyflusol ich smerom k blondínkam. Nič si nevšimli, alebo ho ignorovali. Myslím, že b) bolo správne.

Dobre živený mladík zaregistroval moje ružové ošatenie. Na perách mi tancoval opovržlivý úškľabok. Oči sa mu ešte viac zúžili a štekol mojim smerom: “Ďalší buzerant!”

V úškľabku sa mi prebleskli zuby, stával sa z neho provokatívny úsmev na plnú hubu. Skoro ako z amerického filmu.

Chvíľu na mňa gánil. Neuhol som pohľadom. Vždy ma učili, že je to provokácia. Bol som najedený, mal som dobrú náladu. Na tričku som si rozopol jeden gombík pri krku a poškrabal na hrudi.

Vyholenec sa otočil na päte a mrmlajúc niečo o skurvených buzerantoch odkráčal. V tejto Bratislave sa za triezveho stavu nič neudeje. Kým nemajú ľudia dve promile tak je to nuda. Za to v amerických filmoch!