Obraty

Noc to bola jaksapatrí. Upečená mastná hus sa v žalúdku topila v ľahkom bielom víne. Aj keď sa snažila o záchranu, umlčal ju rozbúrený príliv hruškovíc. Tesne nad ránom. Hluk gitary a akordeónu mi brnel v ušiach aj po prebudení.

Pri líhaní do postele neriešila kvantum mejkapu na tvári. Mám rád spontánne a prirodzené ženy. Keďže prirodzené vymreli, vystačím si so spontánnymi herečkami. Nestretol som ešte žiadnu, ktorej by som na to neskočil. Čo žena, to oscarový herec. Dar od boha tomuto plemenu.

Vždy cíti keď sa ráno na ňu pozerám. Aj chrápať môže. Stačí pár sekúnd a rozlepí oko. To vrchné. Na spodnom väčšinou leží. Aj teraz, slina jej tiekla po tvári, na vankúši spravila vlhkú škvrnu. Mejkap zo včera jej sfarbil pod očami obrovské čierne monokle. Ale fakt, že desne veľké. Indián na bojovom chodníku. Snažila sa rozlepiť vrchné oko. Zlepené riasy jej ho odmietali otvoriť. Potiahla do seba vytekajúce sliny, s okom prestala bojovať a takto po slepiačky mi prikázala:
“Obdivuj ma!”

Tak ju žerem.
Dnes som si ju nakrájal do francuzákov.