Už keď sa na mňa prvý krát zazubil, vedel som koľká bije. Títo starší páni s dokonale rovným ale žltým chrupom sú kurevsky zlí ľudia. V žilách im namiesto krvi prúdi žlč, preto tie zuby. Do hladka vyholená zvráskavená tvár, károvaná košeľa a jednofarebný sveter. V nose poctivo vytrhané všetky chlpy.
Jeho otázky a ironické poznámky šľahali ako katov bič pri mučení. Bič s kovovými háčikmi na konci. Bič pukotal a mne to trhalo kožu na pleciach. Tie som totiž nastavoval, nenechám sa tĺcť po ksichte. Ale aj tak. Začal som budiť to driemajúceho hovado v sebe. Nech sa porozpráva s pánom. Ako rovný s rovným. Hovado sa naveľa, naveľa lenivo pretiahlo, zívlo a hovorí mi:
“Jeb teraz na neho. Poznám jeho zmysel života. Má krásne zelené oči, čierne vlasy a násť rokov. Jeho dcéra. Spolu to pojebeme, pofotíme a uvidíme.”
Tento nápad sa mi celkom zapáčil. Zlosť a pomstu zo srdca som vylial do smaltovaného hrnca a dal chladiť na balkón. Pán si to vyžerie úplne studené.
Nápad som večer zlepšoval a doťahoval detaily. Ležal som nahý v strede hotelovej izby, dotlčený chrbát mi hrialo podlahové vykurovanie. Francúzsky koňak som cucal rovno z fľaše. Chvíľu som sa nezmyselne hral s telefónom. Vytočil som jediný normálny bordel v meste. Zadal požiadavky a znovu si cucol.
Vypol som hudbu a započúval sa do zvukov na chodbe. Od výťahu sa ozval klepot vysokých podpätkov na kamennej dlažbe. Niektoré kusy poznám už podľa rytmu a sily úderu. Šťastne som sa usmial, táto bola moja obľúbená.
Pozrel som sa medzi svoje nohy, on ju spoznal tiež. Vyzeralo to, že aj jeho obľúbená.
1 komentár:
A mala dlhé čierne vlasy a krásne zelené oči, vek -násť a bola to dcéra toho ...:)
Zverejnenie komentára