Niečo pre oko

Fľaša dobrého červeného prebúdza zmysly, preciťuje myšlienky a nedopovedané slová. Aj medzi riadkami hovoreného slova dokážem čítať. Samozrejme aj pivo má také účinky, len po ňom musím ísť často čúrať. Nebaví ma vstávať od stola. Ak ma spoločnosť nudí, tak sa zdvihnem a odídem.

Filmy premietané v bežných kinách sú o piči. Poznám len bežné kiná, už ani neviem či existujú kinokluby. Z netu sa dajú stiahnuť tiež len pičoviny rotujúce v kinách. Ale je na to liek. Ako spraviť z konzumu subkultúru. Ísť do kina s dobrým červeným. Fľaštička na jeden film stačí. Pre jedného. Pre partičku radšej demižónik.

Ide o kultúru tak sa nechľastá rovno z fľaše. Zvonivý stopkový pohár v jednej ruke, v zadnom vrecku nohavíc vývrtka, v druhej ruke fľaštička. Trhači lístkov nepovedia nič, mne nikdy, stačí keď obočie stiahnem nižšie ako bežne. Úvodné titulky oslávim puknutím vyťahovaného korku. Štupeľ nehádžem po ceckani o dva rady nižie. Po naliatí do pohára fľašu znovu uzatváram. Hádžem až keď mám dopité. Aj keď by som jej radšej zaštupľoval vagínu a nie korkom. Hod vychádza na záverečnú scénu. Aspoň si baba uvedomí, že ide len o film, prebudím ju zo sna.

Naposledy som bol však v pomykove. Buď už veľa znesiem alebo to bola taká pičovina, že ani demižónik pre jedného by do toho hollywoodského braku nevniesol hlbšiu myšlienku.

Bez chlastu, normálne na triezvaka odporúčam niečo od Xaviera Dolana, chalanisko má tuším len 22 rokov, fičí však na tučnej kvalite.

Jednosmerka

Jednosmernú cestu väčšinou zablokuje nejaký chuj čo nevie parkovať. Nepomôže ani sklopenie späťákov. Vtedy si prajem vlastniť starú ladu kombi, na predok by som si navaril z hrdzavých lešenárskych trubiek ochranný rám. Taký aký majú dnešné tereňáky na prednej maske z masívneho chrómu s vysokým leskom.

Zle odpílené a neopracované trubky by mi trčali do strán a zle zaparkované autá by som páral. Roztrhal by som im dvere až po vnútorný tapacírung. By som naučil tých zkurvysynov odstavovať autá.

Dnes mi jednosmerku zablokoval cigáň. Tlsté hovado. Takú obéznu sviňu som ešte na vlastné oči nevidel. On mi tú cestu neblokoval naschvál. Knísal sa krajom, svojim tempom a mojím smerom. Bol hore bez. Veľké ovisnuté cecky, na hrudi ani chlp. Pod očami mal tmavé kruhy. Opasok silno zarezaný do brušiska. Obnosené nohavice. Na plochých nohách zodraté kožené sandále. Fučal.

Aj teraz som si prial ladu s lešenárskymi trubkami. Rozpáral by som mu ten jeho bachor. Babka mi totiž spomínala, že ľudský tuk je úplne žltý. Babka bývala pri vlakovej stanici. Občas pokrájalo nejakého ožrana. Babka však mala strašnú fantáziu, neradno jej bolo veriť. Preto jej neverím ani ten žltý ľudský tuk. Dostal som strašnú chuť sa presvedčiť na vlastné oči.

Cigán odbočil k miestnej krčme. Láska k chlastu mu zachránila život, aspoň na dnes. Chodím tade totiž často.

Na rýchlom obede

Obed som strávil s tričkom prilepeným na chrbát. V spotených dlaniach sa mi šmýkal príbor s drevenými rúčkami. Horúca polievka mi nechutila. Z ďalšieho už mali len špagety. Cesnakom napáchnutý taliansky dych vanie už z každej slovenskej reštaurácie. Pizza a cestoviny, ukáže mi reštiku kde to nemajú v ponuke.

Špagety boli v nejakej červenej omáčke. Chutila po rybacine, asi konzervovaný tuniak. Obedové menu nemá byť chutné ale lacné, prebleskla mi hlavou základná poučka každého bratislavského gastronóma. Už druhá vidlička, ktorú som opatrne nakrúcal v tanieri vyprskla. Ako inak mojím smerom. Na belasom tričku sa vytvorila hnedastá škvrna, nepomohlo ani pičovanie ani urýchlené prikladanie papierového obrúska.

Ja mám na tie špagety v poslednom čase nejakú smolu. Toť nedávno v jednom hoteli, Banská Štiavnica, pýšiaci sa v názve aj slovom Grand. K obedu som si dal špagety aglio olio. Trochu olivového oleja, cesnak, chilli. Na tom sa hádam nedá nič pojebať.

Čašníčka si zapisovala objednávku a úplne samozrejme sa ma spýtala:

“K tým špagetám chcete kečup alebo tatarku?”

Trochu som potriasol hlavou, asi mi dobre nerozumela, niekedy zle artikulujem.

“Ja som chcel špagety aglio olio.”

“Veď áno. Kečup alebo tatarku?”

Ako som povedal, taliansky dych vanie z každej reštaurácie. Ale občas má pekne skazený chrup a ten smrad sa nedá vydržať.

Leto začalo

Sedel som na móle, spustené nohy mi viseli tesne nad nízkou hladinou jazera. Mierny vetrík čeril pokojnú hladinu, malé vlnky mi občas oblizli podrážky tenisiek obutých naboso. Vo veľkej dvojlitrovej fľaši od coca-coly som mal namiešaný radler. Spravili mi ho v neďalekom dedinskom výčape. Taký ktorému nikotínom smrdia aj vonkajšie omietky.

Na doskách móla sa ozval šľapot ťažkých bosých nôh. Nahá medvedia postava v plátených, fľakatých trenírkach. Trochu prešedivené strnisko, plešina v rozkvete. Prisadol si bez slov, musel byť oveľa vyšší ako ja, nohy si namočil po členky. Malú fajku si začal napchávať trávou. Pár krát potiahol, dlho zadržal dych, očervenel v tvári, vyfúkol nosom. Trochu ho začalo naťahovať na kašľanie. Tlejúcu fajku opatrne odložil bokom, stúpajúci dym vialo mojim smerom. Pekne mi to voňalo.

Mólo sa znovu rozkmitalo. Bežalo po ňom prostovlasé dieťa, dievča. Kraťasy a tričko. Pod tričkom sa ešte nerysovali prsia, len bradavky mala vystúpene. Mohlo to byť zimou. Na rukách mala dlhé nechty, na nohách ich mala nalakované. Veľké hnedé oči plné otázok.

Všimol si, že si ju obzerám.

“Moja dcéra.”

Uznanlivo som prikývol hlavou a trochu si odpil z radlera.

“V škole je najlepšia, na telocviku ju nepredbehne žiaden chlapec. Ani starší. Včera chytila dve ryby. Nemusel som ísť do Tesca kupovať večeru. Chodí na tanečnú. Mám zarámové fotky keď bola nalíčená na súťaži. Vyzerala ako dvadsaťročná dospelá žena.”

Vypol som zvuk. Hodnú chvíľu pokračoval v tomto zmätku pozitívnych vlastností jeho dcéry. Uložených za sebou bez ladu a skladu. Zaujalo ma niečo iné. Čím viac o nej rozprával, tým silnejšie sa črtala jeho erekcia pod plátenými trenkami. Keď stíchol bol dokonale tvrdý. Dcéra stála za ním držala ho oboma rukami za chlpaté ramená. Vyklepal fajku do jazera. Ryby sa zdvihli zo dna, priblížili k potrave na hladine. Jedna z nich skusmo prehltla plávajúce zbytky marihuany. Ako napovel zmizli všetky v hlbočine.

Bez opýtania si odpil z mojej fľaše. Postavil sa. Chytil dcéru za ruku a kráčali preč. Erekcia sa mu stále týčila dopredu. Kanón pripravený na výstrel. Smutno som pozrel na poloprázdnu fľašu. Tento zbytok chlastu mi nebude stačiť aby som to pochopil.

S rukami za hlavou

Je to pár dní čo som ležal pohodlne rozvalený na lehátku, ruky som mal prekrížené za hlavou. Takto som si ju zdvíhal, aby som lepšie videl. Bledomodré spodky ladili s bielym posteľným prádlom. Trochu fúzatá chorvátka mi holila ľavé stehno. Na sucho, modrou jednorázovou žiletkou s dvomi čepieľkami. Chlpy na nohe pukotali ako odskakovali.

Chorvátka prestala, spýtavo sa pozrela na chlapa, ktorý stál pri mojej druhej nohe. Ten uznanlivo pokyvoval hlavou. Začali sa spolu rozprávať, veľmi rýchlo a po chorvátsky. Nerozumel som takmer nič. Rukami som si stále tlačil hlavu hore a kochal sa ako majstrovsky to chorvátka zvládla. Tí dvaja nado mnou zvyšovali kadenciu a silu reči. Viditeľne sa začínali hádať.

Zahriakol ich nakrátko vystrihaný blonďák, ktorý práve vošiel do dverí. Bez slov ku mne prikročil a začal si prezerať moje ľavé stehno. Ja som sa díval do jeho tváre, sledoval pohyb očí a čakal na pohyb pier, nech sa aj on vyjadrí.

Usmial sa na mňa a rozhodol. Stehno sa zašívať nebude. Mal som prísť v noci keď som si ho rozdrapil, teraz je už neskoro. Rana sa zahojí aj sama ale jazvu budem mať excelentnú. Ako sa na chlapa patrí. Chlap musí mať zjazvené telo a dušu. Niečo ako tetovanie.

Drn drn

Mám novú úchylku, používam drn drn. Odborník by povedal tyčový mixér. V polohe turbo však pri krátkom stlačení spraví Drn! Pri dvojnásobnom krátkom stlačení spraví Drn! Drn!

Mixujem všetko čo mi príde pod ruky. Nič nežerem v aranžovanom stave na tanieri, obloha, príhola, pekne uložené mäso. Nič také, zo všetkého spravím hnačku v miske. Aby som to mohol cucať slamkou. Mám totiž zlomenú sánku. Dostal som po hube a nevykryl som to, starnem a som pomalý.

Naspäť k sračkám. Ako čistá fekalistická pochúťka vyzerá zmixovaný hamburger z McDonaldu, trochu lepšie sú na tom rozsekané oravské syrové korbáčiky. Ale aj tak odporúčam nekukať a len cucať. Jak kurva pri fajke.

Kurvy majú totiž pasákov. A sme pri tom, prečo musím používať drn drn. Kruh sa uzavrel. Svet je kurva jednoduchý.

O pchaní do škár

Mal som takú predstavu. Prísť tesne pred záverečnou do obchodného centra, vliezť do prvého obchodu, zastrčiť do škáry platobného terminálu kreditku a za pár sekúnd vyriešiť vianoce. Nezadarilo sa.

Obchoďák vôbec nebol poloprázdny ako som si predstavoval. Hľadeľ som si na špičky dosť špinavých topánok a pomaly kráčal naspäť k autu. Nejak som nemal náladu na tie vymachlené ksichtíky kurvičiek a usmiate tlsté líca ich nabijakov.

Tak trochu natruc som si pustil naplno Rytmusove Zlatokopky, až mi späťáky nadskakovali, do zubov chytil lístok od rampy a pohol sa k východu z podzemnej garáže.

Záverečné v obchodoch spôsobili dlhé kolóny, rampy sa lenivo zdíhali a púšťali autá po jednom. Z dlhých kolón len pomaly ubúdalo. Kyvkajúc hlavou v rytme hudby som stiahol okno a strčil papierovú kartu do čítačky na rampe. V trasúcich späťákoch som s uspokojením konštatoval kurva dlhú šoru. Ten na konci si počká.

Čítačka mi prikázala otočiť kartu. Tak som ju otočil a vrazil znovu do škáry. Čitačka ma nakompromisne vyzvala na ďalšie otočenie karty. Začal som sa cítiť ako na IQ teste. Koľko existuje spôsobov a možností otočenia jednej karty, aby som trafil tú správnu polohu? Dal som ešte niekoľko pokusov.

Trochu sa mi zarosilo čelo nervozitou. Časový limit na bezplatné parkovanie som neprešvihol. Napadla mi jediná možnosť. Zase mám štastie a práve tá moja karta nefunguje. Vyliezol som z auta za povzbudzujúceho trúbenia za mnou stojacich plecháčov. Skúsil som vedľajšiu rampu. Tiež ma vyzval na všetky možné otočenia kartičky a ani jeden nebol správny.

Začal som realizovať najťažšiu úlohu tohto mesiaca. Vycúvať to. Klaksóny v celej podzemnej garážii vyhrávali krásnu kakafóniu. Užíval som si to a presvedčil som sa, že dokážem veľké veci. Aj ten bravčo na tereňáku drahom akom rodinný dom musel cúvnuť.
Docúval som to až k parkovaciemu automatu. Reku vyskúšam, či predsa nechce zaplatiť. Až vtedy mi padol pohľad na logo na kartičke. Obchodné centrum Banská Bystrica a ja ju pchám do škár v Bratislave. Tíško som sadol do auta, zaradil sa naspäť do kolóny a v tom bordeli medzi sedadlami pohľadal správnu kartu.

Budúci víkend mám na pláne vianočné upratovanie. Mal by som začať v aute.