V banke

Klasické doobedia v pondelok. Kalendár plný na prasnutie. Červenou svieti povinný úverový výbor. Bankári v oblekoch na mieru, v zasadačke za milióny. Nesnažím sa zapadnúť, som predsa zákazník. Musia zvládnuť rifle, aj keď im to nevonia. Krčia nosy.

Lámem ľady. Vyťahujem iPhone, ťuknem na galériu, fotky otočím ich smerom a hovorím:

“Chlapci toto som jebal tento víkend. Vy čo?”

Chlapci na seba chvíľu vyjavene zazerajú, pohľad sa im ustáli na generálovi. Riaditeľko nelení, pritiahne si môj iDiot bližšie, založí okuliare na blízko a pochvalne mľaskne. Mlčky vytiahne svoj telefón, pozrie na mňa ponad rám okuliarov:

“Dajte mi na ňu číslo.”

Chlapci uvoľnene zašumia. Číslo si pýtajú až poobede. Mailom.

Jarná únava

Slnko mi svietilo do očí. To pravé jarné. Neúprosne ostré. Zrak rozmaznaný zimným šerom sa bránil žmúrením. Na číňana.

Uši mi však fungovali dokonale. Včera som si ich čistil. Odmietla mi ich totiž vylizovať pri sexe. Ani som sa jej nečudoval, keď som si v nich trochu pošpáral vatovými tyčinkami. Žltých hrudiek na rozdávanie.

Dlho sa dokážem protivným rečiam brániť úškrnom. Pribúdajúcimi pičovinami, ktoré mi vniknú do zvukovodu sa úškrnok mení na kŕčovitý úškľabok. Potom vybuchnem. Na hulváta, diplomacia sa mi minula pre pár rokmi. Bude to tým, že stretávam samých sebe podobných. Hovädá.

Skončila svoj vyčítavý monológ a nedopitú kávu nechal na stole. Mlčky som ju ochutnal. Príliš veľa žlče.

S hlavou v dlaniach som si zanadával:

“Nech si konečne zajebe, piča. Je to s ňou na nevydržanie.”

Silné jarné lúče vybehli spoza osamoteného mraku. Osvietili ma a ústa roztiahli do konečne úprimného úsmevu.

“Zajebať si pojdem ja. Pomáha to zvyšovať imunitu. Nielen voči nepojebaným pičiam.”

Šťastné, veselé ale hlavne nech to máme rýchlo za sebou.

Za posledných pár dní som zožral niekoľko kapustníc, opil sa na niekoľkých vianočných večierkoch a predniesol nespočítateľné množstvo prípitkov. V piatok poobede sme si v robote potriasli rukou a každý išiel svojim smerom. Pamätám si len vzdiaľujúce sa chrbáty. Ja som išiel hľadať ducha Vianoc. Ironicky medzi ľudí.

Aupark bol plný na prasknutie, ako kažý rok. S radosťou som si občas udrel ramenom. Nech si všetci užijú predvianočnú náladu.

Tí, ktorí akože niečo znamenajú nosia šály. Nedávajú ich zo seba ani vo vnútri. Dvojmo obtočený okolo krku. Na sebe len buzerantský svetrík a šál. Je to nejakú druh označenia. Šáliky sa na seba zubili už zdiaľky, vinšovali si šťastné sviatky a tľapkali sa po pleciach. Čudná fajta. Bolo ich len pár a predsa boli všade.

Vliezol som do obchodu pre domácich chlpatých miláčikov. Vypýtal som si najdrahší a najhrubší kožený obojok. Zhodou okolností bol červený. Sadol mi ako uliaty. Nechal som si ho na krku, zaplatil, hrdo vkročil späť do davu a písal SMS Ježiškovi. K môjmu obojku už nemali vôdzku. Nech sa posnaží baba.

Pán je labužník

Kúpil som si novú knihu.
Na tom by nebolo nič čudné, veď nejakú si kúpim takmer vždy keď idem okolo pekného kníhkupectva.
Ale túto istú som si už kúpil niekedy v lete. Bez toho aby som ju otvoril.
Túto druhú, novšiu a voňavejšiu som však otvoril a zhltol bez žuvania.
Aj tak chutila delikátne.
Mám ďalšieho obľúbeného autora. Úchylného. Ako inak.

Hollywood

Mám také submisívne obdobie. Počúvam múdrejších. Múdrejšia mi hovorí, že mi sedia svetlé farby. Tak ich nosím. Dnes ružové tričko. Handra ako handra.

Na obednej pauze som sa slnil na jesennom slnku, sedel na lavičke a popíjal kávu z papierového pohára. Skoro ako z amerického filmu.

Oproti mne sa zastavili dve blondínky, pozoroval som ich už zďaleka. Držali sa za ruky. Prepletené prsty. Usmievali sa na seba. Na mojej úrovni sa ich cesty rozchádzali. Dali si štavnatého francuzáka. Skoro ako z amerického filmu.

Nebol som sám, kto sa kochal ich láskou. Mladý, dobre stavaný, vyholená hlava, zhrubnuté hánky na pästiach. Znechutene natiahol zelené hlieny z hĺbky svojich útrob a vyflusol ich smerom k blondínkam. Nič si nevšimli, alebo ho ignorovali. Myslím, že b) bolo správne.

Dobre živený mladík zaregistroval moje ružové ošatenie. Na perách mi tancoval opovržlivý úškľabok. Oči sa mu ešte viac zúžili a štekol mojim smerom: “Ďalší buzerant!”

V úškľabku sa mi prebleskli zuby, stával sa z neho provokatívny úsmev na plnú hubu. Skoro ako z amerického filmu.

Chvíľu na mňa gánil. Neuhol som pohľadom. Vždy ma učili, že je to provokácia. Bol som najedený, mal som dobrú náladu. Na tričku som si rozopol jeden gombík pri krku a poškrabal na hrudi.

Vyholenec sa otočil na päte a mrmlajúc niečo o skurvených buzerantoch odkráčal. V tejto Bratislave sa za triezveho stavu nič neudeje. Kým nemajú ľudia dve promile tak je to nuda. Za to v amerických filmoch!

Fast food

V čínskom bufete na stojáka som si vybral najdrahšie jedlo z umastenej obrázkovej predlohy. Na buržuja. Nepamätám sa ako sa volalo. Bolo jediné na objednávku. S táckou v ruke a s kŕčmi od hladu som tam stál dobrých 10 minút. Ostatní sa stihli nažrať minimálne dvakrát. Obsluhujúci aziat vo firemnej červenej šiltovke mi víťazoslávne kývol hlavou, moja objednávka bola konečne hotová. Po dvoch sústach som to celé drbol do koša. Od zlosti aj s táckou.V najbližšej večierke som si kúpil sedmičku bieleho.
V poslednom čase sa neviem večer inak mentálne vyčistiť.
Jedine ak Savo.
Na ex.

Leto je tu

Tento problém mám každý rok keď sa prudko oteplí ako dnes. Potím sa ako pes. Tričko sa mi prilepí na chrbát, pod pazuchami sa mi spravia obrovské mokré mapy. Najviac sa potím pod ceckami.

Najvyšší čas si ostrihať nechty na nohách, nech si možem bez hanby obuť flip flopy.

Na poobednú kávu s fešandou som už sprchu nestíhal. Vletel som do Eurovea (skloňuje sa to vôbec?) a vybral si najdrahší obchod s handrami. Vypýtal som si neskutočne predražené tričko a išiel ho vyskúsať do kabínky. Obchod bol príjemne klimatizovaný, tričko prvotriednej kvality. Výborný savý materiál. Tričko vypilo všetok pot čo sa mi lial po tele. Pičke za pultom som oznámil, že v ňom mám veľké brucho, neprosím si ho, ale ďakujem za ochotu.

Na kávu som dorazil so širokým úsmevom.

Ale aj tak by ma zaujímalo kde sa všetky tie ceckane a dlhonohé kurviská čo sa dnes vyrojili do ulíc mesta schovávali cez zimu.