Hlad je velky ucitel

Slnko mizlo. Schovavalo sa za panelak, kde byva ta tmavovlasa ceckana. Z okna som pozoroval smutne sa predlzujuce tiene holych konarov. Pripominali mi ludske pahyle chnapajuce po autach frciacich ulicou vysokou rychlostou. Kazde im uslo pomedzi prsty. Auta zacali trubit, nevedel som zistit ktore. Prazdnotou trubil vsak moj zaludok. Nemal som fantaziu na jeho vyplnenie. Jedno z aut prudko zaflekovalo, od pokrcenej kapoty sa odrazila cudna hmota, ktora ostala na lezat na ceste. Pripomenulo mi to mrazene vrecko so zeleninou.

S povzdychom rezignacie som z mrazaku som vytiahol mrazenu pochutku Dr.Oetker a precital si navod na pripravu. Nic zlozite, to musim zvladnut aj ja. Vlozit do vyhriatej rury a nechat piect 15 minut.

Ruky som si utrel do novin povalujucich sa na kuchynskej linke. Spravil som z nich uhladnu gulu a futbalovym brankarskym vykopom ich poslal kade lahsie. Odrazila sa od stropu, tesne minuc uz aj tak prasknutu lampu a padla medzi ostatne novinove lopty vo vedlajsej miestnosti.

Z prave dopadnutej gule na mna zlovestne svietil cierny titulok pisanym palcovym pismom Horoskopy – co vas zajtra caka a neminie. Nedalo mi to. Noviny som zase povystieral ako som najlepsie vedel a pustil sa do citania klaciac na podlahe. Presiel som vsetky znamenia a konstatoval, ze zajtra by som chcel byt Skorpion, zevraj si zajebe ale ani Ryba to nema zle, zarobi majland. Z tychto uvah ma vytrhlo hukanie sanitky pod oknami. Prisli vyzdvihnut odrazenu hmotu.

Pozrel som na kuchynske hodiny, kukucka este nevykukla, boji sa ma co som jej posledne vypicoval do kuriev, ked som zaspal do roboty, ale rucicky ukazovali presnych 15 minut. Na nase zdravotnictvo sa da spolahnut.

Vytiahol som Oetkera a s chutou sa zahryzol do este dymiacej dobroty. Prezuvajuc prve susto som premyslal, kde udelal sudruh chybu. Kurva, ze oni pisali vlozit do vyhriatej rury. Splachol som to sedmickou cerveneho a dvomi pivami, konstatoval som, ze sa to celkom dalo.