O reklamach

Len kratko som sa vytesoval z novej telky, hole pice na nej vyzerali ako zive. Som z tych pixelov citil mrdopuch. Len zas ten chlast. Neviem v poslednej dobe zaspat. Motam sa po celom byte ako nepricetny. A rozmyslam nad picovinami. V tom momente sa mi zdaju dolezitejsie ako zmysel zivota. Na druhy den si neviem spomenut co som riesil. Tak chlastam, zas a znova.

Mnimalne flasa vina pred jedlom, na dobru chut. Nejaka ta flasticka po jedle, aby mi vytravilo. Esteze bolo to vinobranie a par kvalitnych demizonikov som si zadovazil. Len som potom precitliveny. Rozrusi ma vsetko co davaju v telke. Ved hovorim, ze to vsetko vyzeralo ako zive. Zral som vsetky serialy, chvilu som byval v Panelaku, potom som trtkal Pipinu, nakoniec ma odjebali v C.S.I..

Stekali mi slzy po pravom lici, lave oko mam totiz bezcitne. Tym ked mrknem, ludia maju smolu. Utieral som si to prave lice dvojvrstvovymi papierovymi vreckovkami, ked znovu, asi padesiaty krat za den, zacala na mna hulakat z reklamy jedna prijebana blondina v ruzovej bundicke a holymi krizami, drziaca mobil a spievajuca nejaku infantilnu melodiu. Snezilo. V pravej ruke ovladac. Instinktivne som prepol. Na obrazovke sa ukazal zle spievajuci podpapucak, jeho stetka drzala pri uchu mobil. Furt snezilo.

Nielen lave oko. Cela lava cast tela bezcitna. V lavej ruke sa mi hompala spoly dopita flasa Frankovky rose. Patam si to dobre. Z celej sily som ju mrzkol tomu spievajucemu buzerantovi do hlavy. Vyrazilo mi to poistky v celom byte.

Odvcera netrkam Pipinu. Chlastam pri svieckach a riesim znovu veci dolezitejsie ako zmysel zivota. Myslim, ze zachvilu to mam.