Niečo pre oko

Fľaša dobrého červeného prebúdza zmysly, preciťuje myšlienky a nedopovedané slová. Aj medzi riadkami hovoreného slova dokážem čítať. Samozrejme aj pivo má také účinky, len po ňom musím ísť často čúrať. Nebaví ma vstávať od stola. Ak ma spoločnosť nudí, tak sa zdvihnem a odídem.

Filmy premietané v bežných kinách sú o piči. Poznám len bežné kiná, už ani neviem či existujú kinokluby. Z netu sa dajú stiahnuť tiež len pičoviny rotujúce v kinách. Ale je na to liek. Ako spraviť z konzumu subkultúru. Ísť do kina s dobrým červeným. Fľaštička na jeden film stačí. Pre jedného. Pre partičku radšej demižónik.

Ide o kultúru tak sa nechľastá rovno z fľaše. Zvonivý stopkový pohár v jednej ruke, v zadnom vrecku nohavíc vývrtka, v druhej ruke fľaštička. Trhači lístkov nepovedia nič, mne nikdy, stačí keď obočie stiahnem nižšie ako bežne. Úvodné titulky oslávim puknutím vyťahovaného korku. Štupeľ nehádžem po ceckani o dva rady nižie. Po naliatí do pohára fľašu znovu uzatváram. Hádžem až keď mám dopité. Aj keď by som jej radšej zaštupľoval vagínu a nie korkom. Hod vychádza na záverečnú scénu. Aspoň si baba uvedomí, že ide len o film, prebudím ju zo sna.

Naposledy som bol však v pomykove. Buď už veľa znesiem alebo to bola taká pičovina, že ani demižónik pre jedného by do toho hollywoodského braku nevniesol hlbšiu myšlienku.

Bez chlastu, normálne na triezvaka odporúčam niečo od Xaviera Dolana, chalanisko má tuším len 22 rokov, fičí však na tučnej kvalite.