Potný režim

Posledných pár mesiacov som čítal len literatúru faktu. Teda príbehy kuriev, feťákov a masových vrahov. Trochu mi to zúžilo obzory. Zahryzol som sa do Borisa Viana, na Pohode som si kúpil toto útle dielo. Ešte, že mám taký pevný hryz a dokonalý chrup. Prvých pár strán som sa musel brutálne sústrediť až som sa spotil, alebo byť tak trochu ožratý aby som tomu rozumel. Borisko totiž píše pod vplyvom LSD. Čisté halucinácie.

Jednu vec ovládam na tomto svete dokonale. Potenie. Spotím sa aj niekoľko krát do dňa. Chrbát mi zvhlne ako prvý, na tričku sa objavia malé mokré mapy, najvýraznejšie sú pod ceckami. Vreckovkou si vždy najskôr utriem čelo, potom mierne nadvihnem tričko na bruchu a poutieram si záhyby pod prsiami. Po tomto akte môžem vreckovku žmýkať. Handry mám večer nasiaknuté soľou, krčím ich ako papier. Aj zvuk pri tom vydávajú podobný.

Pot ma oblieva pri každej príležitosti. Aj včera. Skoro som karosériu prepotil od prekvapenia. Vyfajčila ma totiž taxikárka. Cestou domov. Ako službu naviac. Taxameter bežal samozrejme ďalej. Ale aj tak. Dobrá firma!