Vytriezveny

Vecer cestou domov ma sprevadzal mesiac. Obrovska gula studeneho svetla. V zivote nenarastol do tejto velkosti. Tronil mi nad ramenami, na dotyk blizko. Pevnejsie som sa rozkrocil aby som tu mesacnu vahu ustal. Nikde ani mracika. Svetlo bolo biele. Pod hohami mi praskotali polamane zmrznute stebla polohnilej travy. Vzduch palil v krku. Zima. Hlavu som zaklonil aby som si lepsie prezrel tmave miesta na mesacnom povrchu. Sal sa mi uvolnil, zviezol na zem, hrdlo objala obruc vsadepritomneho vecerneho mrazu.

Aj z tejto dialky boli vidiet na mesiaci obrovske lany, na jednom pestovali Rusi kukuricu a inych Amici tabak. Mesacne kombajny blikali oranzovymi majakmi. Sichta im koncila, vesmirni kombajnisti si zapalili cigary a pritukli kukuricnym pivom. Idyla.

Vo vrecku mi pipol mobil prijatou sms. Logol som si posledny krat z placatej sklenenej tlapky a nemotornym pohybom ju hodil co najdalej. Sledoval som jej let. V mesacnom svite sa dlho ligotala v povetri. Mal by som ist na olympijadu. Vrhat.

Spravu som si precital dvakrat. Skrehnutymi prstami som natukal odpoved:
„Ale sa nam ten zaciatok roka pekne kurvi.“

Vo vnutornom vrecku som nahmatal dalsiu ploskacku. Prstami som ju nevladal odsrobovat. Zahryzol som sa do nej a potocil. Do nozdier mi udreli prve vypary cerstvo otvoreneho spiritusu. Stale mysliac na prijatu spravu som si logol zhlboka hlavu zalomiac hlboko do zaklonu. Dva glgy.

Mesiac bol stale nado mnou, kombajny zmizli.