30.3.08

Sny

Niekedy uletim. Oci mam stale otvorene, prestanem sa hybat, komunikovat s okolim a snivam. Domyslam vyvoj situacie, v ktorej sa prave nachadzam. Ti dvaja buzici oproti sa zacnu chytat za kolena. Barmanka zakopne a vyleje komplet vsetky drinky na tacke. Tie dve stetky vedla mna dopiju, ved lejem do nich cely vecer, a beriem ich na hotel. Nerad sa rano zobudzam vo vlastnom vedla cudzich. Kraktodobe snivanie, staci mi vysnivat si tak pol hodinku. Vsetko svoje usilie potom smerujem k tomu aby som si sny splnil. Nie je nic krajsie ako si davat nove a nove ciele a tesit sa ked sa podaria. Do pol hodinky som ich chcel mat nahe na manzelskej posteli, praktikovali by lesbicky sex, ja by som sedel na stolicke, cumel na ne, hulil tucnu cigaru a trochu si honil aby som stvrdol.

Niekedy sa vsak zhluk a sled udalosti neda predvidat, poseru a rozvratia nasnivane. Stetky sa zacali obijimat. Stuhol som prekvapenim, nevedel som, ze mam telepaticke schopnosti a zacnu sa lezbit okamzite. Slzy na ich tvarach. Pici, zacali rozoberat svoje nenaplnene a zlomene zivoty. Prilis cerstvo zlomene. Aj ked kazdy clovek si musi aspon raz v zivote narazit poriadne drzku aby tak pol roka cucal zivot len cez slamku a ziadne stavnate susta v plnej hube. Toho nauci vazit si vsetko dookola. Zapamatal som si ich, obe. Pol roka ich necham na diete, potom sa ozvem. Bude to strasna zranica. Snivam.

25.3.08

Fasacky predlzeny vikend

Necitim sa nejak extra oddychnuty po fyzickej stranke, ale hlavu som si zresetoval teda poriadne. Kratkodoba aj dlhodoba pamat v prdeli. Od dnes sa vsetko zacina pre mna odznovu.

Rano som si natankoval plnu, tesil sa z nalepiek za natankovane litre, ktore zbieram ako spravny konzument a verny zakaznik, sice si uz nepamatam co za ne mozem ziskat, ale zbieram poctivo nadalej a so stastnym usmevom blbecka ich lepim do predpisaneho formulara.

Babenka za kasou v pumparskej rovnosate tresla zase vyssiu cenu ako pred vikendom, pomylil som si miesto narodenia, mal som byt naftovy sejk. Vytiahol som kartu a chystal sa natukat PIN. Vtedy som sa zhacil, vobec som si ho nepamatal. Ani priblizne, ze by som sa pokusil ho trafit, ale ani zatat. Potesilo ma to. Konecne nejaka zmena, trochu vzrusa do zauzivaneho stereotypu.

Uz som si predstavoval ako to budeme riesit, nevidel som ziadne vychodisko. Priblbo som sa zacal usmievat a babenke oznamil, ze som zabudol PIN. Zacal som sa uskrnat este viac a cakal ako bude reagovat. Rovnosata na mna ani nepozrela a oznamila mi:
„Tak to zaplatite v hotovosti, nie?“

Tak som zaplatil, nastartoval auto a odfical dalej. Hlavu sa mi nastartovat nepodarilo doteraz. Zacinam si na to zvykat, celkom prijemny stav, nic ma netrapi a vsetko mi je jedno. Problemy sa riesa same.

24.3.08

Pokutovy kop

Velku noc bolo citit aj v meste. Polovica podnikov pozatvarana, vsade prazdno. Obcas particka cervenkastych anglanov. Chcel by som vediet ako to robia, ze maju vsetci popukane zilky na ksichte, ti musia chlastat inu ligu. Trochu som ich provokoval a na hajzle chodil len okolo ich stolov, obcas nejakeho drgol. Na navnadu nikto neskocil, ziaden zaber. Boli taki nijaki, bez nalady.

Sedel som teda s partickou inych vlkov, chrumal oriesky, fritovane bananove chipsy a srkal chlast. Cas letel a mne sa zaziadalo ist domov. Spat. Zdvihol som svoju lenivu rit, na stol hodil utratu, odignoroval reci o tom ako trham partiu a odkracal von.

Chvilu som postaval pred barom, pichlavy jarny dazd a vlhky vietor mi robil strasne dobre. Obcerstvoval a zmyval zo mna pach cigariet. Vyzliekal ma do civilu. Zavolal som si taxik a nechal na sebe pracovat ocistny proces. Citil som ako mi kvapky stekaju po vlasoch az ku korienkom, svrbelo ma to.

Z tychto piciackych sebapozorovani ma vytrhla peroxidova, mala, plesata ciganka s nenormalne hrubym hlasom:
„Kolko je hodin?“
„Dve. Este nieco by si chcela?“, dost nevrlo som sa ju snazil odpalit.
„Toto by som chcela este.“ a chytila ma za gule. Celkom ma tym zaskocila. Masirovala mi ich dost nesetrne, chvilu som aj uvazoval, ze ju pretiahnem, bolo by to pekne zakoncenie vecera. Potom zablesk, v hlave sa mi vyjasnilo, nahla myslienka, zistenie pravdy, ciste vino.

Strasne som jej prijebal. Padla na zem a myslim, ze aj zo dva zuby vyplula. Bol som na seba neskutocne hrdy ako som ju prekracoval a ona sa valala v kaluzi a blate. Pozerala sa na mna cez zrkadlovy obraz odrazajuci sa na mokrom asfalte. Keby dvihla zrak a pozrela na mna priamo tak ju kopnem. Velmi som si prial aby sa kukla.

Prisiel taxik, otvoril som si dvere, chvilu sa zadival na Dunaj a zhlboka nasal tu rannu vlhkost. Dazd bol chladnejsi a padali vacsie kvapky.

Na druhy den mi volal kamarat, odchadzal chvilu po mne, tiez mal toho dost, ze ho pred barom zacala chytat za gule taka mala plesata ciganka. Jej bezzube dasna ho priviedli na myslienku, ze by ho mohla celkom kvalitne vyfajcit. Fajka sa nekonala, len ho okradla, hovado ozrate. Mal som ju predsa kopnut.

17.3.08

Na ceste domov

Nedelne vecery su fasa. Podniky su uz prazdne, ale v krvi este doznievaju vsetky vikendove zazitky, telo sa trasie pozitkami, ktore muselo za dva dni zvladnut a nasat. Necham si natocit kvalitne pivo, pohladom zavadim o jedalny listok.

Je to vsak zbytocne, dobre viem, ze chutove pohariky mam zasrate sajrajtom z predchadzajucich noci a nie su schopne absorbovat ziadne chute. Aj to pivo chuti ako mydlova voda. Hubu by mi mohlo vydenzifikovat kvalitne poldeci, pri tejto myslienke ma obleje studeny pot, telo protestuje, poslucham ho a rozhodujem sa pre chilli, malo by to ma rovnake ocistujuce ucinky.

Necham si doniest extra porciu na pridavanie, keby mi bolo malo. Zo zaciatku naozaj nic necitim, pridavam lyzicku po lyzicke. Po case mam hubu jeden velky ohen, jeho ziaru nestaci splachovat ani usilovna casnicka, ktora pri noseni dalsieho a dalsieho hasiaceho piva znacne spotila. Chutove pohariky som si vycistil dokonale, zhoreli do tla.

S pocitom rezignacie, ze uz nikdy neucitim chut materskeho mlieka kracam smerom domov tlaciac sa co najblizsie k stenam barakov stareho mesta. Ignorujem napisy „Pozor pada omietka.“ Z nedalekej telefonnej budky sa ozyva rachot. Nejaky bazmeg trieska sluchatkom do automatu a picuje na vsetky komunisticke matere.

Prepalenym jazykom mrmlem slova ucasti a snazim sa zistit pricinu jeho bezbreheho jedu:
„Co sa deje sefe?“
„Kurva, zozralo mi to prachy, picus. Nefuguje to, picus. Musim volat svojej stare, picus. Ma caka s vecerou, meskam picus. Dostanem od nej napicu, picus.“

Bazmeg je fakt vystraseny. Toto sa mi lubi. Rodinna hierarchia v praxi. Zucastnene ho potlakam po pleci, odchadzam, mierne natocim hlavu jeho smerom a prehodim:
„Kup si mobil a vymen staru, picus.“

Treskot sluchatka o mincovy automat sprevadza moje kroky az po najblizsiu odbocku.

24.2.08

Nedelna krizovatka

Od rana sa citim nahovno, tak dusevne alebo ako. Vysral som sa v poriadku, stravou to nebude. Gule tiez po uspesnej noci vyprazdnene, nevyznam sa sam v sebe. Slnko svieti a mna to rozculuje. Mozno to bude tym vcerajskom.

Chytil som ju pod pazuchu a dal sa na prechadzku. Doslova som ju musel vliect, hanbila sa za mna. Ako par sme vyzerali ako otec s dcerenkou. Dcerenka, ktora o pol hlavy prerastla svojho otecka. Otecko, ktory drzi svoju dcerenku za prdel a hole krize. To sa mi len stazovala, ze ju ten jej moc pritlacil v noci o riadiator. Chapavo som ju zohrieval a obcas prstami prieskumnicky vklzol pod rifle a este hlbsie pod biele cipkovane nohavicky. Sucha bola, nevzrusoval som ju. Neskazena, incest jej nic nehovori. Cely vecer som sa ju snazil vypudit z hlavy. Ani chlast, ani penetracia do cudzej diery tomu nepomohla.

Zacinam byt znudeny sam sebou. To je tym zivotom aky zijem, vlastne prezivam. Potrebujem novy adrenalin, zapoloval by som si. Napriklad na toho hajzla co mi minuly tyzden vylopoval auto. Tak slusne sa prepytujem, naco tomu curakovi vyjebanemu budu dva sanony dokumentov? Dosiel mu doma hajzelpapier? Brokovnica s odpilenou hlavnou a nahanacka na Kolibe. Minule sme tam trenovali paintball, v tejto gulickovej discipline je sice zakazane mierit na hlavu a aj tak vsetci moji protivnici skoncili s machulou na ochrannych okuliaroch. Tomuto hajzlovi by som odstrelil hlavu.

Pomaly by ho spustali do hrobu, hrali by nieco rezke do kroku a ja by som mu z tych dvoch sanonov predcitaval. Riadok za riadkom. Keby nezdochol na odstrelenu hlavu, tak by umrel nudou.

17.2.08

Hruskovicove obraty

Do ziary plesovej saly som vkrocil ruka v ruke s ceckatou blondineckou. Prsil som sa ako pav, pysny na dekolt svojej polovicky. Kurva, sa kukajte co som ulovil. Kukali a ja som si uzival rast svojho maleho ega.

Ked sa mi zdalo, ze rast nejak stagnuje, tak som ju zobral na parket. To som sa prekonaval, len nech ma vidi cim viac ludi. Prepotena kosela sa mi lepila na chrbat, motylik skrtil na nevydrzanie, lapal som dych. Cas doplnit energiu, kvalitna hruskovica bol drink vecera.

Prave som sa chystal z pohara vytiahnut kusok hrusky nastoknutej na malom plastovom sparatku ked ma po pleci poklepal jeden zo zavistlivcov. Predstavil mi svoju manzelku, ktora sa hned ospravedlnila a bezala na toaletu. Ritkou krutila velmi erektivne, napasovana vecerna roba zvyraznovala polgule. V rozkroku sa mi nieco pohlo.

Jeho direktivny hlas ma prinutil zdvihnut zrak na jeho uroven. Bradou kyvol smerom k mojej blondine, ktora sa zabavala nedaleko.
„Ked jej ublizis, jedno ako, ci citovo alebo inak, zabijem ta. Je to moj milacik.“
Kazde jeho slovo bolo napachnute par promile. Dost pomiesal podla aromy.

Nadranom sme ležali v potuchnutej hotelovej izbe. Neznasam makke madrace. Clovek si lahne, zabori a viac sa neotoci. Chcela si zapalit jointa, s otazkou v ociach vytiahla fajku a paklik.
„Schovaj to.“
„Preco?“
Namiesto odpovede som trhnutim otvoril dalsiu sedmicku vina. Izbou zavonal korok. Je radost vytahovat flase z plneho kartona. Pocit, ze je stale z coho. Ze bude len lepsie. Chlast ohobluje cloveka na jeho zakladny charakter. Odplavi vychovou nalepene zbytocnosti a vzorce spravania. Spravi z cloveka holeho a bezprostredneho jedinca. Instinkt a pudy, niekedy sa az divim aka svina vo mne drieme. Spit sa pod obraz bozi a potom bezbozne pod nim sulozit.

Strucne som jej opisal hruskovicove vyznanie. Smutne vzdychla, schulila sa, paplon si vytiahla k brade a sepla:
„Ja viem, moj muz je kokot.“
Len som ju suhlasne capol po tom zadku, na ktory ma zbalila.

11.2.08

Je to doma

Taky papucovy vecer to vyzeral byt. Zalahli sme obaja do postele, kratke tutuli mutuli a zaspala. Ja som sa otocil chrbtom, zazol si nocnu lampu a kusol do knihy, taka co sa cita na jeden hlt.

Hlavny hrdina mi bol v celku sympaticky. Agresivitu si chodil vyburit na futbalove stadiony a lamal ostatnym fanusikom sanky alebo ine preslabene koncatiny. Zivot si posieral ako to len islo, ale vzdy sa z toho nejakym sposobom dostal. Potom si ho skurvil uplne, ked nieco clovek poserie tak, ze sa to neda vratit. Ziadne prepac to neurobi. Stalo sa a je to v pici. Pridu depresie, slaby spanok, nocne mory. Clovek vie, ze si totalne skurvil zivot, chvilu rozmysla, ze by spravil este vacsiu kokotinu aby myslel aspon na ine problemy, ale zisti, ze viac sa zivot dosrat neda. Definitivny koniec stupania, nasleduje strmy pad.

Samozrejme, ze za tym bola zena. Ani nevedel, poslapal jej ego dvakrat. To mrchy, ktore nejake ego maju, neodpustaju. Vzdy sa spamataju a pomstu zeru uplne studenu. Na koniec mu odstrihla ocne viecka, lebo sa nechcel divat co s nim robi. Chcela aby sa pozeral, ako on nutil ju pozerat sa do zrkadla, aby videl jej vyraz tvare, ked ju bez pripravy prasil do analu. Dala mu ochutnat chut jeho vtaka, jasne, ze si nedociahol, odrezaneho vtaka mu napchala do huby. Docital som, zacapil knihu a povedal si, nodopici.

Otocil som sa k nej. Pozrel na jej spokojnu tvar uvolnenu hlbokym, obcerstvujucim spankom. Z laveho kutika ust je vytekala slina. Nasieram ju pravidelne kazdy den, zatial mi to toleruje. Svoje ego kroti a drzi ho na uzde. Ale ked to raz prezeniem...

Vyletel som z postele, odisiel do obyvacky, otvoril flasu whisky a rychlo zapol telku, nech tieto domyslave scenare vyzeniem z hlavy. Rano ma nasla spiaceho na gauci s prazdnou flasou pri zapnutej telke s beziacim pornom. Ako inak, nasrala sa.