Zobudil som sa vedla nej, na pocudovanie vonala mi aj ked sme vacsinu noci stravili v dymom napachnutej putike. Hlava mi dunela, hrdlo skriabalo, zaludok skrucalo prazdnotou.
„Das si milacika?“
Ponukol som jej jedine co moja chladnicka obsahovala.
„Nehovor mi tak, neznasam tieto romanticky infantilne oslovenia.“
Mozog mi fungoval nejak pomalsie. Je to mozno tym chlastom. Kazdovecerne pivo sa mi usadzovalo na bruchu, tak som presedlal na tvrdara. Vsimli si to uz viaceri, zevraj som byval pohotovejsi. To sa nezhoduje s mojou teoriou, ze do isteho veku sa daju baby zlomit na vyzor, potom sa da spoliehat uz len na osobnost. Postava ziadna, osobnost v rozklade.
„Nie si ty trosku vztahovacna? Pytal som sa ta na tu mliecnu detsku presladenu gebuzinu. Ale ked nechces nechaj tak. Radsej ma vyfajci, dostanes do seba tu istu energeticku davku.“
Oci sa jej zuzili do uzkej strbinky, videl som na nej vsetko co sa po premilovanej noci ocakava. Ranajky do postele, budicek vonou cerstvo prazenej kavy, dlhy bozk na pekny den, prislub na dalsie stretnutie. Slecna vsak hrala dalej svoju emancipovanu rolu pokrokovej a samostatnej entity. Nahromadila v ustach dostatocne mnozstvo slin aby prebila chut mojho neumyteho ranneho vtaka a dala sa do prace.
Leziac na chrbate mi bolo velmi prijemne, chcelo sa mi filozofovat. Moje otazky ju viditelne rozculovali, tak som zacal komunikovat mlcky len sam so sebou. Posledna, ktora sa do mna zamilovala a z mojej strany to zostalo bez pozadovanej spatnej reakcie, prerusila vsetky kontakty, brala to ako liecbu. Ja som to skusal presne opacne. Vidavam ju pravidelne, prehodime par slov, niekedy sa zmohnem na uceleny rozhovor. Usmev neopusta moju nevymachanu papulu. Ked vsak zavriem dvere, tak si hovorim, ze lepsie by bolo asi vymazat niektore cisla z telefonu. Ako keby som si rezal stale tu istu jazvu a nechcel nechat ju dohojit. Precenil som ostrost jej skalpela.
Potom som sa spravil, nedivala sa na mna, ale aj tak som zazrel nieco v jej ociach. Dufam, ze to neboli slzy.
6 komentárov:
niekedy si nenormálne vtipný a inokedy mi prídeš ako obyčajný šovnistický hajzel, ktorého by som roztrhala. tento článok mi vyvodil druhý pocit. to bolo príliš aj na mňa.
Bolo paradne ked si odpaloval lopticky golfovou palicou z pyskov svojich obchodnych partnerov. Nezacni pisat ako to dievcatko s dazdnikom.Nikto nema zaujem o tvoje citlive prave ja :)
myslim,ze kazdemu je jasne, ze to citlive prave on tam niekde je, a ak sem tam vyplava na povrch, ma to zaujimavu neosuchanu silu.
Dobrý postreh si mal, Grga, mala v očiach mierne slzenie z nových očných šošoviek:)
nahovno. Nahovno je to, ze sa v tom kazdy svojim sposobom nasiel. A este viac nahovno to, ze teatralny vystup je totalne zbytocny, kedze obom je jasne, kde je wahrheit.
aj tak hrame vsetci rovnake divadlo. Smutne.
nuž. to tak chodí...
Zverejnenie komentára