Pretlak

Silou mocou sa chcela stretnut v shopping centre. Neviem ci sa mienila stratit v anonymite davu, alebo je jednou z tych, ktore chodia na prechadzky do butikov v style:
Kam pojdeme dnes, do Auparku?
Tam sme boli naposledy, radsej Polus.
A dokazu sa prechadzat po obchodnych avenue par hodin.

Nechut a apatia ma premohli este na parkovisku, plno. Laktami som rozrazal dav pri vstupe a to su Vianoce este v nedohladne. Zachvacovala ma panika z toho obrovskeho mnozstva ludi. V mysli sa mi vynorila drevenica pod horou, pukot polien v ohnisku, za oknami zuriacia snehova burka, v predsieni chlpata, hunata ovecka, moja ovecka...

Ovecka sedela v kaviarni. Jeden z tych neosobnych podnikov, kde do sediacich ludi srkajucich horucu kavu vrazaju ostatni nakupnymi taskami. Moju podrazdenu naladu vygradovala svojim jednotvarnym monologom. Kde bola vcera, co robila dnes a kam pojde zajtra. Plytke a unavne.

Vytiahol som svoje cigarillos a jednu z nich si zapalil. V reklame sa dusovali, ze su sulane len na vnutornych stranach stehien macatych kubaniek. Ziadnu picacinku som vsak z nich necitil, len vonu dobre vyzreteho tabaku. Dymil som co mi pluca stacili, smradlavy oblak dymu coraz viac znervoznoval ovecku a inych prisediacich otacajucich svoje hlavy, hladajuc zdroj tejto aromy. Hustnuci dym na mna posobil upokojujuco, postupne ma vykrajoval z masy ludi a prenasal do krasneho ticha a pokoja. Ocitol som sa v obyvacke, z vykladu som si vybral cukrovinky Cierny princ a sedacku c.3, aj s osadenstvom.

Ohorok som zatlacil v nerezovom popolniku, vratil sa na zem a snazil sa zachytit nit oveckinho monologu.