Rutina

Dnes mala čierne rifle a niečo biele. Herpes na hornej pere. Musela mať náročný víkend. Sekretárka. Moja. Nová.
Na stôl mi pohodila dnešnú poštu. Vzdychol som. Znechutene. Rýchlo zavrel bežiace porno na monitore.
Ešte si neurobila o mne obraz. Dúfam.
Lenivo som prehadzoval obsielky. Všetky úradné. Všetko exekúcie. Na zamestnancov.
Skúsil som ich pretrhnúť. Všetky naraz. Ako telefónny zoznam v siláckej súťaži.
Ani kokot.
Jebol som ich do koša nepoškodené.

Tak oni si budú kupovať televízory a iné zbytočnosti na pôžičky a ja to mám riešiť. Strhávať im z minimálnej mzdy.
Ani kokot.
Ja im doprajem. Zaslúžia si.

Privatizácia

Na vyvaľovanie pri chorvátskom mori som si pribalil jednohltovky od chorváta, Siniša Novac je jeho meno. Pracoval v cestovnom ruchu, ja stráviť toľko rokov v kontakte s turistami tak sa to nesnažím zo seba vypísať, ale rovno začnem fetovať a smiať sa bez príčíny. Ľuďom jebe. Na dovolenke obzvlásť.

Siniša celkom trefne popisuje črty jednotlivých národov. Slovákov, Čechov, Nemcov, všetkých, ktorí považuju Jadran za svoj.

Bolo celkom milé zdvihnúť hlavu od knihy a porovnávať text s realitou. Ako keby to písal za mojím chrbtom a podsúval mi teplé stránky z tlačiarne.

Zapíjal som to točeným pivom a ticho si grgal pod slnečené okuliare.

Túto literárnu idylu mi rozbila česká rodinka, ktorá sa dovalila na pláž s obrovským plastovým kufrom a obrovským slimákom zmotaných karimatiek.

Priestorovo zabrali len kúsok ale hlukom im patrila celá pláž. Vrieskali po sebe, ale čo mi vyslovene liezlo na nervy bolo, že furt něco řešili. Áno, more je slané. Áno táto, táto kamenistá pláž nie je pohodlná pre bosé nohy. Áno mámo, včera bolo lepšie počasie.

Jebem im pičku materinu!

Do uší som si natrepal hudobné štuple a český hurviak prehlušil poctivým rockom. Mal čo robiť.

Rýchlo som si nalistoval stať, ktorá charakterizovala českú povahu. Siniša musí poznať túto rodinu osobne, písal o nej tie najmenšie detaily.

Neprekvapilo ma, keď z plastového kufra začali vyťahovať chlieb, reďkovky a paštéty. Mali všechno sebou.

Pláž plná chorvátov a talianov, ktorí jú mlčky odovzdali českej rodinke.

Jebiga!

Rovnošata

Na križovatke som zastal vedľa bieleho autobusu s nezvyklo málo oknami. Klimatizácia mi fúkala do tváre studený vzduch. Na oplátku slnko cez sklo udieralo neúprosnými lúčmi. Cez posledné tmavé okno autobusu sa von pozerala čerstvo oholená tvár bez výrazu a záujmu. Len sa pozerala. Čelo opieral o sklo, okolo sa vytvoril zarosený oblak. Mali sme rovnaké farby. Ja menžestrové sako a on väzenský mundúr. Tmavomodrá.

Mykol som bradou dohora. Akože neverbálna otázka:

“Čo chceš?”

Naďalej pozeral von bez záujmu. Podľa blikajúcich modrých majákov na autobuse ho neviezli domov. Aj keď, to domov bude musieť pár rokov nazývať. Človek si zvykne aj na žriatie hovna. Tak čo sa opúšťa.

Začal som artikulovať na plnú hubu bez toho aby som vydával zvuk:

“Bude dobre.”

Autobus sa pomaly rozbehol. Ja som čakal na svoju zelenú. Nespúšťal som z neho oči. Naďalej ma ignoroval.

Keď som prišiel do kancelárie, čakala ma už sekretárka. Bol čas na poobednú fajku. Bez slov sa dala do práce. Sliny jej tiekli po brade prúdom. Trvalo mi to nezvyklo dlho. Začudovane gúľala očami. Na celom orálnom sexe je najlepší ten moment, keď sa žena pozrie dohora a má ho zatlačený po koreň v mandliach. Bezmocný pohľad cez obrovské vyvalené oči. Vyvalené preto, že sa nevedia nadýchnuť.

Teraz som tie jej veľké zelené oči nevnímal. Stále mi naskakoval ten väzenský mundúr. Len natiahnutý na sebe som ho mal ja a vo vlhkej cele sa odohrával orálny sex. Tváre boli rozmazané. Nevedel som rozoznať či som fajčený alebo fajčiaci. Potriasol som hlavou. Tváre sa vyjasnili.

Zeleonočka prehltla a s úsmevom odklopkala vo svojich vysokých podpätkoch. Minisukňu mala vytiahnutú do polovice šuniek. Mala celkom milé tangáče. Tmavomodré. 

Noha prehodená cez nohu

Zostal som sedieť pred obchodom. Na jej pokyn. Dobre vie, že nakupovanie niektorých zbytočností do domácnosti nezvládam. Nervozita mi okamžite vyryje medzi oči dve hlboké brázdy a zúži mi pery na dva tenké pásiky.

Využíval som reklamnú kampaň výrobcu kožených sedačiek. Rozvalil som sa najpohodlnejšie ako som vedel a spustil mojú druhú najobľúbenejšiu aktivitu. Očumovanie ľudí. Bez tmavých okuliarov na očiach som ich bez hanby skenoval od hlavy k päte, najzaujímavejšie partie som si prezrel zpredu, zboku, zozadu. Všelijakí ľudia chodia po tejto zemi. Hanblivky pri zistení, že sú takto obkukávané dokážu nepozorovane pridať do kroku. Iné typy spomalia, nech si to vychutnám.

Ešte skôr ako mi naskočilo o koho ide, prebleskla mi hlavou otázka ako sa zachovať. Pozerať do blba a tváriť sa, že ho nevidím, alebo s úsmevom pozdraviť a snažiť sa veľmi rýchlo spomenúť kto to je a odkiaľ ho poznamám?

Nedal mi šancu na rozhodovanie, okamžite sa pri mne pristavil. Spoznal som ho, a porozumel som tomu zmätku vo svojej pamäti. Za tých pár rokov čo som ho nevidel, narástol dvojnásobne do šírky a zmenšil sa o polovicu. Guľatú hlavu mu zdobila lesklá plešina. Pôvodné blonďavé brčkavé kadere mu už svietili iba z očí. Večný chuligán. Pár prázdnych viet, každý sme si pri nich mysleli to svoje. Na ťahu ukončiť rozhovor bol on, pochopil a znovu vykročil.

Zťažka som sa znovu posadil. Minulý týždeň som zažil podobný šok. Hlas som spoznal ale známu postavu som nevidel. Ani tie oči ho neprezradili. Efekt bol totiž presne opačný. Z pekne vykŕmeného manažéra sa stal vešiak na príliš veľké handry, ktoré nosil ešte pred pár týždňami tesne napasované. Takto schudúť sa dá iba v jednom prípade. Potvrdil mi to a vyzeral byť vyrovnaný so situáciou. Veď čo sa budeme priečiť osudu.

Z týchto úvah ma vyrušilo mávanie igelitkou pred očami. Kúpila všetko čo sme potrebovali. Menštruačné vložky a odličovacie tampóny.

Plynutie času je relatívne, teraz sa vlečie

Je to únavné a otravné. Mám zlomené rebrá. Nedá sa to zafixovať žiadnou sadrou, zrastie sa to do 5 týždňov. Len tak navoľno. 5 týždňov bolesti. Úplne sa desím keď ma v nose začne štekliť na kýchnutie. Všetko čo som na to dostal, je 100 tabletiek ibalginov. Také pekné priemyselné balenie. Žeriem to ako lentilky, neviem sa bez toho ani vyspať.

Zajtra sa definitívne nafetujem nejakým silnejším svinstvom, nech z tej slnečnej nedele niečo mám.

Vynutena dovolenka

Cudnu dobu zijeme. Znami kolabuju na poziadanie. Infarkty rovesnikov ma uz neprekvapuju.

Tesne nad ranom mi vola pekna kurvisko. To, ze je pekna som zistil az neskor. Ked som sa dival ako sa jej hompalaju tie velke prirodne kozy. Ja som ho drzal nohy, ona za ruky a niesli sme ho pred bytovku. Ona len v tangacoch a bielom tielku.

Jeblo ho pri sulozi. Vytukal moje cislo a strcil jej telefon do ruky. Nevladal ani hovorit. Presne som vedel co robit. Vsetko, len aby manzelka nezistila kde a s kym sa mu to stalo. Nezistila a chodi ho denne pozerat do nemocnice. Vzorna rodina.

Tak som si vyhodnotil, ze je nacase dat si kratky odfuk. Zmizol som na predlzeny vikend k moru, vypnuty telefon, notebook zostal doma. Mam spalenu plesinu.

Dnes rano som ten notebook zapol. E-maily mi nacitavalo asi 10 minut. Vymazal som vsetky naraz, notebook zaklapol a skonstatoval, ze predlzeny vikend je malo.

O dva tyzdne spravim dalsi pokus. Ak budem volat v cudnu hodinu, pri telefone je kurvisko, zdvihnite ju, vie presne co ma robit.

V banke

Klasické doobedia v pondelok. Kalendár plný na prasnutie. Červenou svieti povinný úverový výbor. Bankári v oblekoch na mieru, v zasadačke za milióny. Nesnažím sa zapadnúť, som predsa zákazník. Musia zvládnuť rifle, aj keď im to nevonia. Krčia nosy.

Lámem ľady. Vyťahujem iPhone, ťuknem na galériu, fotky otočím ich smerom a hovorím:

“Chlapci toto som jebal tento víkend. Vy čo?”

Chlapci na seba chvíľu vyjavene zazerajú, pohľad sa im ustáli na generálovi. Riaditeľko nelení, pritiahne si môj iDiot bližšie, založí okuliare na blízko a pochvalne mľaskne. Mlčky vytiahne svoj telefón, pozrie na mňa ponad rám okuliarov:

“Dajte mi na ňu číslo.”

Chlapci uvoľnene zašumia. Číslo si pýtajú až poobede. Mailom.

Jarná únava

Slnko mi svietilo do očí. To pravé jarné. Neúprosne ostré. Zrak rozmaznaný zimným šerom sa bránil žmúrením. Na číňana.

Uši mi však fungovali dokonale. Včera som si ich čistil. Odmietla mi ich totiž vylizovať pri sexe. Ani som sa jej nečudoval, keď som si v nich trochu pošpáral vatovými tyčinkami. Žltých hrudiek na rozdávanie.

Dlho sa dokážem protivným rečiam brániť úškrnom. Pribúdajúcimi pičovinami, ktoré mi vniknú do zvukovodu sa úškrnok mení na kŕčovitý úškľabok. Potom vybuchnem. Na hulváta, diplomacia sa mi minula pre pár rokmi. Bude to tým, že stretávam samých sebe podobných. Hovädá.

Skončila svoj vyčítavý monológ a nedopitú kávu nechal na stole. Mlčky som ju ochutnal. Príliš veľa žlče.

S hlavou v dlaniach som si zanadával:

“Nech si konečne zajebe, piča. Je to s ňou na nevydržanie.”

Silné jarné lúče vybehli spoza osamoteného mraku. Osvietili ma a ústa roztiahli do konečne úprimného úsmevu.

“Zajebať si pojdem ja. Pomáha to zvyšovať imunitu. Nielen voči nepojebaným pičiam.”

Šťastné, veselé ale hlavne nech to máme rýchlo za sebou.

Za posledných pár dní som zožral niekoľko kapustníc, opil sa na niekoľkých vianočných večierkoch a predniesol nespočítateľné množstvo prípitkov. V piatok poobede sme si v robote potriasli rukou a každý išiel svojim smerom. Pamätám si len vzdiaľujúce sa chrbáty. Ja som išiel hľadať ducha Vianoc. Ironicky medzi ľudí.

Aupark bol plný na prasknutie, ako kažý rok. S radosťou som si občas udrel ramenom. Nech si všetci užijú predvianočnú náladu.

Tí, ktorí akože niečo znamenajú nosia šály. Nedávajú ich zo seba ani vo vnútri. Dvojmo obtočený okolo krku. Na sebe len buzerantský svetrík a šál. Je to nejakú druh označenia. Šáliky sa na seba zubili už zdiaľky, vinšovali si šťastné sviatky a tľapkali sa po pleciach. Čudná fajta. Bolo ich len pár a predsa boli všade.

Vliezol som do obchodu pre domácich chlpatých miláčikov. Vypýtal som si najdrahší a najhrubší kožený obojok. Zhodou okolností bol červený. Sadol mi ako uliaty. Nechal som si ho na krku, zaplatil, hrdo vkročil späť do davu a písal SMS Ježiškovi. K môjmu obojku už nemali vôdzku. Nech sa posnaží baba.

Pán je labužník

Kúpil som si novú knihu.
Na tom by nebolo nič čudné, veď nejakú si kúpim takmer vždy keď idem okolo pekného kníhkupectva.
Ale túto istú som si už kúpil niekedy v lete. Bez toho aby som ju otvoril.
Túto druhú, novšiu a voňavejšiu som však otvoril a zhltol bez žuvania.
Aj tak chutila delikátne.
Mám ďalšieho obľúbeného autora. Úchylného. Ako inak.

Hollywood

Mám také submisívne obdobie. Počúvam múdrejších. Múdrejšia mi hovorí, že mi sedia svetlé farby. Tak ich nosím. Dnes ružové tričko. Handra ako handra.

Na obednej pauze som sa slnil na jesennom slnku, sedel na lavičke a popíjal kávu z papierového pohára. Skoro ako z amerického filmu.

Oproti mne sa zastavili dve blondínky, pozoroval som ich už zďaleka. Držali sa za ruky. Prepletené prsty. Usmievali sa na seba. Na mojej úrovni sa ich cesty rozchádzali. Dali si štavnatého francuzáka. Skoro ako z amerického filmu.

Nebol som sám, kto sa kochal ich láskou. Mladý, dobre stavaný, vyholená hlava, zhrubnuté hánky na pästiach. Znechutene natiahol zelené hlieny z hĺbky svojich útrob a vyflusol ich smerom k blondínkam. Nič si nevšimli, alebo ho ignorovali. Myslím, že b) bolo správne.

Dobre živený mladík zaregistroval moje ružové ošatenie. Na perách mi tancoval opovržlivý úškľabok. Oči sa mu ešte viac zúžili a štekol mojim smerom: “Ďalší buzerant!”

V úškľabku sa mi prebleskli zuby, stával sa z neho provokatívny úsmev na plnú hubu. Skoro ako z amerického filmu.

Chvíľu na mňa gánil. Neuhol som pohľadom. Vždy ma učili, že je to provokácia. Bol som najedený, mal som dobrú náladu. Na tričku som si rozopol jeden gombík pri krku a poškrabal na hrudi.

Vyholenec sa otočil na päte a mrmlajúc niečo o skurvených buzerantoch odkráčal. V tejto Bratislave sa za triezveho stavu nič neudeje. Kým nemajú ľudia dve promile tak je to nuda. Za to v amerických filmoch!

Fast food

V čínskom bufete na stojáka som si vybral najdrahšie jedlo z umastenej obrázkovej predlohy. Na buržuja. Nepamätám sa ako sa volalo. Bolo jediné na objednávku. S táckou v ruke a s kŕčmi od hladu som tam stál dobrých 10 minút. Ostatní sa stihli nažrať minimálne dvakrát. Obsluhujúci aziat vo firemnej červenej šiltovke mi víťazoslávne kývol hlavou, moja objednávka bola konečne hotová. Po dvoch sústach som to celé drbol do koša. Od zlosti aj s táckou.V najbližšej večierke som si kúpil sedmičku bieleho.
V poslednom čase sa neviem večer inak mentálne vyčistiť.
Jedine ak Savo.
Na ex.

Leto je tu

Tento problém mám každý rok keď sa prudko oteplí ako dnes. Potím sa ako pes. Tričko sa mi prilepí na chrbát, pod pazuchami sa mi spravia obrovské mokré mapy. Najviac sa potím pod ceckami.

Najvyšší čas si ostrihať nechty na nohách, nech si možem bez hanby obuť flip flopy.

Na poobednú kávu s fešandou som už sprchu nestíhal. Vletel som do Eurovea (skloňuje sa to vôbec?) a vybral si najdrahší obchod s handrami. Vypýtal som si neskutočne predražené tričko a išiel ho vyskúsať do kabínky. Obchod bol príjemne klimatizovaný, tričko prvotriednej kvality. Výborný savý materiál. Tričko vypilo všetok pot čo sa mi lial po tele. Pičke za pultom som oznámil, že v ňom mám veľké brucho, neprosím si ho, ale ďakujem za ochotu.

Na kávu som dorazil so širokým úsmevom.

Ale aj tak by ma zaujímalo kde sa všetky tie ceckane a dlhonohé kurviská čo sa dnes vyrojili do ulíc mesta schovávali cez zimu.

Pomaly ďalej zájdeš

Už keď sa na mňa prvý krát zazubil, vedel som koľká bije. Títo starší páni s dokonale rovným ale žltým chrupom sú kurevsky zlí ľudia. V žilách im namiesto krvi prúdi žlč, preto tie zuby. Do hladka vyholená zvráskavená tvár, károvaná košeľa a jednofarebný sveter. V nose poctivo vytrhané všetky chlpy.

Jeho otázky a ironické poznámky šľahali ako katov bič pri mučení. Bič s kovovými háčikmi na konci. Bič pukotal a mne to trhalo kožu na pleciach. Tie som totiž nastavoval, nenechám sa tĺcť po ksichte. Ale aj tak. Začal som budiť to driemajúceho hovado v sebe. Nech sa porozpráva s pánom. Ako rovný s rovným. Hovado sa naveľa, naveľa lenivo pretiahlo, zívlo a hovorí mi:

“Jeb teraz na neho. Poznám jeho zmysel života. Má krásne zelené oči, čierne vlasy a násť rokov. Jeho dcéra. Spolu to pojebeme, pofotíme a uvidíme.”

Tento nápad sa mi celkom zapáčil. Zlosť a pomstu zo srdca som vylial do smaltovaného hrnca a dal chladiť na balkón. Pán si to vyžerie úplne studené.

Nápad som večer zlepšoval a doťahoval detaily. Ležal som nahý v strede hotelovej izby, dotlčený chrbát mi hrialo podlahové vykurovanie. Francúzsky koňak som cucal rovno z fľaše. Chvíľu som sa nezmyselne hral s telefónom. Vytočil som jediný normálny bordel v meste. Zadal požiadavky a znovu si cucol.

Vypol som hudbu a započúval sa do zvukov na chodbe. Od výťahu sa ozval klepot vysokých podpätkov na kamennej dlažbe. Niektoré kusy poznám už podľa rytmu a sily úderu. Šťastne som sa usmial, táto bola moja obľúbená.

Pozrel som sa medzi svoje nohy, on ju spoznal tiež. Vyzeralo to, že aj jeho obľúbená.

Prerastené sebavedomie

Počas posledného víkendu som toho stratil viac. Väčšinou materiálne veci, ale najskôr som stratil hlavu. S hlavou v oblakoch mi príde všetko materiálno prízemné, vhodné aby sa takýmito pičovinami zaoberali obmedzenci. Nám normálnym jedincom stačia naširoko roztiahnuté horúce ženské stehná.

A pritom to začalo úplne nevinne. Fajčiť sa chodilo von. Tam bol priestor aj pre iné ako oficiálne debaty. Tam pomedzi dva šluky mi to stihla pošepnúť. Tam mi zdvihla sebavedomie do oblakov, kde mi hlava začala plávať kraula. Tam mi prezradila, že by mi dala hocikedy a menovala ďalšie spoločné známe, ktoré ma majú za modlu. Občas s mojou podobizňou vo svojej hlave a mojím hlasom vo svojich ušiach onanujú. Dala mi letmú pusu na líce na líce a zaželala veľa šťastia.

Špak tlel, až jeho páliaca žiara medzi prstami ma prebrala. Pocit samca. Kravatu som si trochu uvoľnil, ležérny štýl. Vrátil som sa do miestnosti plnej tancujúcich príšer v róbach. Ladným krokom som sa im vyhýbal. Jej manžel sedel za stolom, v ústach prevaľoval nechutne drahú whisky a čakal na pokračovanie nášho rozhovoru. Ťažko sa robí biznis s hlavou v oblakoch. Myslím, že ma celkom slušne ojebal.

Pri odchode sa do neho zavesila, on ju s láskou chytil za pravú šunku a vtisol bozk na mäsité pery. Pozreli mojim smerom a trochu škodoradostne sa uchechtli. Našťastie väčšinu fľaše nechal na stole. Aspoň to tak nebolelo.

Vždy po

Keď chcem vytrtkať ženskú zoberiem ju na vodu. Teda na čln, jachtu, je to jedno. Nemá kam ujsť. Po pár dňoch je moja. Aj keby bola o hlavu vyššia a vyzeral by som pri nej ako trpazlík. Alebo by môj ročný príjem predstavoval jej mesačné vreckové. Väzenie zotiera rozdiely

Keďže more nemáme a niektoré kusy by so mnou cestu do Chorvátska nevydržali, som fakt často neznesiteľný, beriem ich na hory. To je podobné, zavrieť ju na chate a trápiť. Chcel by som vidieť ako bude v tangáčoch utekať do doliny.

Potom sa však divím, prečo mi následne nezdvíhajú telefón a neodpovedajú na správy. A taký dobrý sex to bol. Alebo mohol byť. Asi mám malý kokot.

Piatkové dusno

Zase som sa zobudil uprostred noci. Za posledné dni sa mi to nestalo prvý krát. Budím sa s pocitim, že niekto nado mnou stojí a pozoruje ma. Vyletím z postele pripravený mu jednu vraziť medzi oči. Vždy máchnem do prázdna. Dnes to bolo horšie. Stál pri mojej posteli s veľkým obnaženým mäsiarskym nožom v ruke. Prestal som dýchať a snažil sa zachytiť zvuk jeho dychu, či je naozaj tu. Siluetu som videl zreteľne. S bojovým výkrikom som sa vrhol naproti ostriu a rozpleštil som sa na dlážke. Samozrejme nikto pri posteli nebol. Asi by som mal navštíviť vykladačku snov alebo psychiatra.

Ráno som sa zobudil viac unavený ako som večer liezol do postele. Tak aj vyzeral ranný tréning, vrece som rukavicami len hladkal. Pot sa však zo mňa lial v potokoch. Kruhy pod očami sa mi zväčšovali. Na tie som prišiel v holičovom kresle pri pohľade do zrkadla. Kaderníčka ma zasväcovala do svojho osobného života, rozišla sa dnes ráno o šiestej a predsa je v robote. Vyjadril som jej spoluúčasť ale stále som veľmi pozorne sledoval pohyby strihacej mašiny na mojej hlave. Čo keď by sa príliš rozcítila.

Ani som nevedel ake prominentné kaderníctvo navštevujem. A to prosím v petržalskom paneláku. Ako veľká voda sa dojebal pán tanečník, Modrovský. Nespoznal som ho hneď. Známy ksicht, neznáma postava. Až potom ma osvietilo, ešteže čítam ráno na hajzli Nový čas.

Odignoroval čakajúcich sediacich pánov a začal sa usmievať na nudiacu sa slečnu v dámskej časti kaderníctva. Tá ho s výkrikom “Ahóóój!” zdrapla pod pazuchu a začala obrábať nožnicami.

Moja rozídená len povzdychla:
“Ukazuje sa tu pravidelne, lebo sem chodieva Adela. Určite mu neberie telefón, tak ju chce akože stretnúť náhodou.”

Asi mala pravdu, lebo odchádzal s rovnakými vlasmi ako prišiel. Sa mi aspoň zdalo. Bohvie čo s ním kaderníčka robila.

Pri odchode som zaregistroval potetovaného chalana. Aj ten mi bol povedomý. Kurva ale je tá Petržalka zdedinovatá. Osvietilo ma celkom rýchlo, DNA. Celkom dobrý hip-hop produkuje. V utorok 23.8. na pláži pod Ufom, sa dá zažiť znovu. S kapelou naživo, normálne rockové bubny, gitara a ani to tým repovaním nekurví. Oplatí sa, už som zažil toto leto, pojdem tam znovu na jedno čapované bahno.

Potný režim

Posledných pár mesiacov som čítal len literatúru faktu. Teda príbehy kuriev, feťákov a masových vrahov. Trochu mi to zúžilo obzory. Zahryzol som sa do Borisa Viana, na Pohode som si kúpil toto útle dielo. Ešte, že mám taký pevný hryz a dokonalý chrup. Prvých pár strán som sa musel brutálne sústrediť až som sa spotil, alebo byť tak trochu ožratý aby som tomu rozumel. Borisko totiž píše pod vplyvom LSD. Čisté halucinácie.

Jednu vec ovládam na tomto svete dokonale. Potenie. Spotím sa aj niekoľko krát do dňa. Chrbát mi zvhlne ako prvý, na tričku sa objavia malé mokré mapy, najvýraznejšie sú pod ceckami. Vreckovkou si vždy najskôr utriem čelo, potom mierne nadvihnem tričko na bruchu a poutieram si záhyby pod prsiami. Po tomto akte môžem vreckovku žmýkať. Handry mám večer nasiaknuté soľou, krčím ich ako papier. Aj zvuk pri tom vydávajú podobný.

Pot ma oblieva pri každej príležitosti. Aj včera. Skoro som karosériu prepotil od prekvapenia. Vyfajčila ma totiž taxikárka. Cestou domov. Ako službu naviac. Taxameter bežal samozrejme ďalej. Ale aj tak. Dobrá firma!

Zhovorčivosť

Je to tak dva mesiace čo ma frajerka vyjebala zo svojho bytu. Áno znášam to dobre, ďakujem za opýtanie. Len jedna vec ma sere. Pri tejto sťahováckej akcii guľový blesk som niekde zapatrošil svoje obľúbené slúchadlá do iPodu. Mám ich viacero, ale tieto som mal najradšej. Mali popiči basovú linku, až mi chlpy na zátylku ježilo. Dobrého zvuku sa nechcem vzdať, ja mám vlastne rád len dobré veci.

So zaštupľovanými ušami môžem lepšie pozorovať okolie. Izolujem sa a kochám sa. Teplý predavač mi síce musel na rukách ukázať koľko platím za tričko, ale obkukol som ho dokonale. Manikúra, vyleštené nechty. Košeľa rozpnutá do pol hrude. Na prsiach silno zarastal. Asi sa holil nasucho, na každom oholenom chlpe sa mu spravil jebák. Celú hruď mal posiatu bielymi vyrážkami, nadojil by tak pol deci. A aj tak mal v piči a tú prúžkovanú košeľu si nezapol.

Ja by som najradšej po svete chodil takto hluchý. Ľudia buď trepú pičoviny alebo ojebávajú. Kto to má furt počúvať. Osobne väčšinu času držím hubu, keď nemám čo povedať, šetrím slinami. Ako malé dieťa som súvislého slova nepovedal a ženské cecky som dostal do huby úplne automaticky. Pribúdajúcim vekom treba začať vyprávať ale vážiť slová. Za dobrú reč znovu cecky do papule, za spackanú po papuli.

Zaradiť sa

Podľahol som čaru tmavých áut. Keď je takto teplo musím vždy chvíľu počkať. Naštartujem len s jednou rukou načiahnutou do toho horúceho pekla, klímu vyhulím naplno, zavriem auto a čakám kým trochu vychladne.

Nebolo sa kam schovať, tak som nervózne obiehal okolo vrčiaceho auta a hľadal najbližší tieň. Pod tým jediným stromom sa schovávala mladučká blondínka venčiaca psa. Mala len vrch plaviek a kratučké, belasé elasťáky do polovice šuniek, bola naostro. Medzi týmito dvoma kúskami oblečenia sa týčilo obrovské, špicaté a nahé tehotenské brucho. Povera tuším hovorí, že v špicatom je chlapec. Dlho som z nej nemohol spustiť zrak, pôsobila na mňa vulgárne nahá. Vypuklé brucho bolo na nej to najintímnejšie a aj tak to vystatovala okolitému svetu. Dosť ledabolo, výraz tváre zračil opovrhnutie všetkým naokolo. Keď zistila, že na ňu čumím, opovrhnutie obrátila mojim smerom.

Nedávno som takto obzeral jednu ryšaňu. Chodievala na obedy pravidelne, vždy v rovnakom čase. Vlasy mávala zvlášte zachuchvalcované a vypnuté dohora. Pôsobila na mňa živočíšne. Ako žena pri jebačke, ktorá sa nehanbí. Prežíva emócie nahlas a vôbec tento hlasový prejav neregistruje. Rád som sa na ňu pozeral, začal som chodiť na obedy v rovnakom čase. Chutilo mi. Dostal som chuť aj na ňu. Počkal som na ňu na chodníku.

Myslím, že sa schyľovalo k dažďu lebo pridala do kroku. Ledva som sa stihol predstaviť, slušnosť káže začať predstavením sa, pozrel som jej do očí. Boli zelené. A prečítal som si odpovede na svoje otázky, ktoré som sa chystal položiť. Všetky boli záporné. Vetu som dokončil a rozmýšľal ako to tento človek spravil, poslal ma dopiče a nepovedal ani slovo.

Vanda piča nebude, vždy písala s vkusom. Jej krátky test ako zistiť svoju kvalitatívnu triedu som si nerobil, veď ženy tú svoju aj tak nemajú napísanú na čele. Klamú telom, očami a o rečiach ani nehovorím. A vôbec, úspechy podľa návodu nudia.